Viga Gyula: Bodrogközi néprajzi tanulmányok (Officina Musei 19. Miskolc, 2009)
Národopisné štúdie z Medzibodrožia
zjednocujúce životné formy historických oblastí neboli iba diferencované, ale počas ich histórie sa striedali obdobia rozkvetu a útlmu. V nich sa upravil aj pomer prvkov hospodárenia a loveckého života, nie iba kvôli zmenám ľudského faktoru — napríklad zmena počtu obyvateľov -, ale aj kvôli zmenám klímy a vodných hladín. Štúdia - najmä podľa priznaní roľníkov z roku 1772 pripravujúcich urbárske usporiadanie — uverejňuje zistenia týkajúce sa pôdohospodárstva dedín Medzibodrožia v 18. storočí. Väčšina obcí obrábala chotár striedaním ornice a úlioru, ich rozlohu zásadne ovplyvňoval chod vôd. Časť orníc rodila aj bez hnojenia, avšak polia bez vody v nadmorskej výške nad 95 metrov potrebovali prísun, doplnenie pôdnych zdrojov. Medzi plodinami boh obilniny jesenné a jarné — na piesočnej pôde sa pšenica nezachovala, iba raž — a dominovali rastlinné kultúry s krátkym obdobím pestovania. V priebežne obrábaných záhradách paseky pestovali koreňové plodiny. Pestované rastliny väčšinou zabezpečovali sebestačnosť, ale naturálie boh zhodnotené aj na týždenných trhoch vo vzdialenosti 1-2 hodín chôdze (kapusta, zelenina, tabak, melón — pri hydine, vajciach a masle). Kapitoly 3 a 4 s názvami Premenlivé a stále (Premena krajiny a jej vplyv na tradičnú ľudovú kultúruj, taktiež Obdobia krajinotvornej kultúry a pmeny kultúry krajiny spolu súvisia. V nich autor skúma vplyv regulácie vodných tokov na tradičné roľnícke hospodárenie. Ľud krajiny s rozsiahlymi časťami občas ovodnenými a vo veľkej časti stále ovodnenou krajinou sa rôznymi spôsobmi prispôsoboval geografickým podmienkam. V jeho činnosti bolo v jedinečnej symbióze obrábanie bezvodných polí, extenzívny chov zvierat na občas ovodnených pastvinách a lovecký spôsob života. (Severné časti tejto oblasti boh menej zasiahnuté škodlivými vplyvmi vody.) Počas storočí sa poľnohospodárstvo mohlo rozširovať iba na úkor lesov. Premena krajiny najväčšieho volúmenu však nastala medzi rokmi 1845 a 1900, reguláciou vodných korýt, stavaním hrádzí a odvodňovaním vodných hladín. Premena krajiny zrušila diferencovanosť zúžitkovania bezvodných a povodňami zasiahnutých oblastí, rozšírila rozlohu poľnohospodárstva. Priebežne s týmto sa počet obyvateľstva zvýšil, hierarchia obcí sa zmenila. Tieto zmeny boh podmienkou postupnej modernizácie roľníckych prevádzok, ako aj pomalej modernizácie spoločenstva, vzniku buržoázie. Spôsob života obcí tejto oblasti sa však nezjednotil, nové podmienky - najmä trhy a doprava — sformovali nové obmeny prídomovej roľníckej kultúry. 5. Storočia ^ujitkovania krajiny Medzibodrožie bolo — podobne ako ostatné odvodnené krajiny Maďarskej nížiny — pokladané národopisným bádaním za rehktnú oblasť archaických spôsobov, „starobylých" nástrojov a techník. Výskum posledných dvoch desaťročí tento obraz značne premenil a odkryl form)- zmien zúžitkovania krajiny v tradícii generácií Medzibodrožia. Netýka sa to iba časového sledu zúžitkovania, ale prízvukuje sa aj regionálna štruktúra foriem prispôsobovania a krajinná členitosť Medzibodrožia. Štúdia poukáže na koherentný vzťah krajiny a kultúrneho človeka, uvádzajúc formy zúžitkovania prostredia a v neposlednom rade to, ako zmena prostredia - vyrúbanie lesa, regulácia vodných tokov - ovplyvnila možnosti prispôsobovania sa človeka. Obyvateľstvo Medzibodrožia sa životným štýlom prispôsobilo k danostiam krajiny, využilo prírodou dané možnosti, popri tom časť jeho činnosti — predovšetkým výrobné hospodárenie a pracovná kultúra - bola v ambivalentnom vzťahu s ekologickým prostredím. Výrobné hospodárstvo a bezprostredné formy zúžitkovania prostredia sa navzájom doplňovali v živote jednotlivých obcí. Tento dvojitý vzťah, rámec ľudskej činnosti zjednocuje historický, geografický a národopisný výskum v systéme povodňového hospodárenia , dehac ho na ranú, diferencovanú formu (13—15. storočie) a na neskoršiu, komplexnú 157
