Viga Gyula: Bodrogközi néprajzi tanulmányok (Officina Musei 19. Miskolc, 2009)
Národopisné štúdie z Medzibodrožia
ÍA(arodopisné štúdie z üdedzißodrozia (Üfautné) Y minulých dvoch desaťročiach bol svedkom spoločenských zmien v tejto oblasti, aj toho, že hranice sú stále viac otvorené a postupne sa stráca uzavretosť, ktorá ľudí tejto historickej krajiny, organicky jednotnej, ale rozdelenej do dvoch štátov odďaľovala od seba počas generácií. Najväčším odborným prínosom tejto práce preto pokladá, že spolu s inými snáď pomohol zosilniť jednotu Mcdzibodrožia v národopisnom skúmaní. Veď trianonská hranica rozdelila aj národopisné výskumy: maďarskí národopisci sa zaoberali väčšinou iba dolným Medzibodrožím, výskumy slovenskej strany zas holi vyslovene zanedbané. Zber údajov postupne dozrel do publikácií. V roku 1996 pracovisko autora, Múzeum Otta Hermana vydal jeho knihu o výskumoch v slovenskom Medzibodroží (Hármas határon. Tanulmányok a Bodrogköz változó népi kultúrájáról. — Na trojhranici. Štúdie o meniacej sa ľudovej kultúre Medzibodrožia. Officina Musei 4. Miskolc). V roku 2008 vydavateľstvo ĽHarmattan vydalo jeho doktorandskú prácu PhD v tejto tematike (A bodrogközi kultúra és társadalom változásai a 19-20. században - Zmeny kultúry a spoločnosti Medzibodrožia v 19-20.storočí). Ale popri knihách pravidelne publikoval na viacerých fórach v tejto tematike: asi päťdesiat štúdií a odborných článkov mu vyšlo o Medzibodroží. Teraz z týchto vyberá do zborníka. Vybral si najmä tie publikácie, ktoré odzrkadľujú vzťah krajiny a človeka, žijúceho v nej a poukazujú na to, ako vplýva zmena prostredia na spoločenský a vedomostný stav človeka, žijúceho v ňom. Tieto písomnosti sa dajú interpretovať aj ako myšlienkový celok, veď aj v ich tematike môžu byť prekrvtia, v bádacej práci vzniklé údaje a súvislosti sa niekedy objavujú na viacerých miestach — ako to každý bádateľ zistí pri vedeckej práci. 1. Novšie údaje a hľadiská k chovu ^vierat Medpibodrojia pred reguláciou vôd Štúdia poukáže na to, že základ krmiva extenzívneho chovu zvierat zabezpečovali lesy — od 13.storočia upadajúce dubové lesy — a lúky. Pasenie a zber trávy z lúk navzájom sa doplňujúcim spôsobom zabezpečovali bázu krmiva: po pivom kosení dobytok pásol aj na lúke. Flexibilitu tohto systému zabezpečovalo práve to, že zodpovedajúc vode, pri pasení sa dostalo do popredia zúžitkovanie pozbieraného sena. Oblasti bez vody sa jednoznačne odlišovali od oblastí občas zasiahnutých vodou, ale oba — zodpovedajúc hladine vody — zabezpečovali diferencované zúžitkovanie rôznych oblastí. V 18. storočí sa priebežne šírilo hnojenie orníc, ale boli aj ornice bez hnojenia a nebolo zriedkavé, že pôda bola úrodná viac než desať rokov, vrátane ročného odležania striedavo oraných chotárov. Autor sa v štúdii snaží dokázať komplexné zúžitkovanie oblasti Medzibodrožia, naznačujúc aj to, že organizovanosť nevoľnícko-roľníckych hospodárstiev nebola úplne homogénna. V dôsledku regulácie vôd sa nezmenila iba štruktúra poľnohospodárstva, ale aj hierarchia obcí a v nej dediny pri vode, disponujúce obsiahlymi pastvinami získali hospodársky predstih. 2. Zopár čŕt pôdohospodárstva Medgibodrojia pred reguláciou vôd Veľkú prácu premeny krajiny, ktorá bola zorganizovanejšia ako predošlé pokusy — teda druhé obsadenie vlasti, ako nazval reguláciu vodného toku ]en<5 Kvassay - berie bádanie ako jednoznačnú hranicu istého obdobia, ktorá zrušila systém predchádzajúceho obdobia, predchádzajúcu formu života a dala zelenú inému, novému systému. Autor si myslí, že tento vzorec je trocha zložitejší: najväčšmi preskúmané, ako vzor spomínané stratégie života, 156
