Viga Gyula: Hármas határon (Officina Musei 4. Miskolc, 1996)
(Resume)
NA TROJITEJ HRANICI (Studie o zmenách l'udovej kultúry v Medzibodrozí) Autor diela skúmal poőas piatich rokov dediny v slovenskom Medzibodrozí, ako aj obce, leziace pri Ondave a pri Bodrogu. Popri práci v teréne postupne odkryval pramene vidieckych archívov z 18. a 19. storocia, jeho zámerom bolo vo vybranych otázkach tradicnej kultúry, demonStrovat' procès premien. Vzfahuje sa to najmä na kapitoly, ktoré sa zaoberajú materiálnou kultúrou. Autor sa snazí na základe premien dvoch stárocí zobrazif vplyv pretvorenia krajiny - a následného prispôsobovania sa - na úroven tradicného vzdelania. Kapitoly o folklóré majú najmä informacny charakte o dostupnych údajoch. Druhy hlavny autorov princíp predstavujú stúdie interetnického spojenia obyvatel'stva skúmanej lokality, preukázanie toho, ako na seba posobí vzdelanie mad'arskych, slovenskych a rusínskych skupín, pofazne vzdelanie reformovanych, rímskokatolícych a gréckokatolíckych spolocenstiev. Nővé informácie obsahuje najmä staf o vzf ahoch spoluzitia Rusínov a Mad'arov v Medzibodrozí. Vyber ôsmich kapitol, ktoré kniha obsahuje, sleduje vylucne autorove predstavy, získané pri práci v teréne, pricom to neznamená ukoncenie práce a vyskumu. Zdá sa vsak, ze publikácia je vhodná na ukoncenie jednej vyskumnej etapy, a azda aj na to, aby vyznacila úlohu na d'alsie odkrytie tradicného vzdelania tohto národopisne znacne zanedbaného kraja. O CHOVE DOBYTKA V HORNOM MEDZIBODROZÍ V 18.-20. STOROCÍ (Poznámky k vyvojovej ekológii Medzibodrozia) Vyskumníci vyvojovej ekológie upozornili na to, ze existencné systémy, ktoré sa vytvorili pocas historié, sa nedajú objasnif bez vplyvov prírodného prostredia, a ze dósledkom lokálnych a globálnych premien, ktoré vznikajú ako následok civilizacnych vplyvov a zákonitostí premien zivotného prostredia, sa prírodné prostredie stáva aktívnou súcasfou dejín l'udstva. Hoci vyvojová ekológia je vel'mi mladou vedou, presnejsie povedané, je novsím pohl'adom v rámci viacerych disciplín, v skutocnosti jej pouzitie v mad'arskom (a v stredoeurópskom) národopise nie je novinkou. Vyskurrmíci, medzi ktorymi boli najmä spociatku vo velTcom pocte zastúpení geografi, opísali - ako ich my dnes nazyvame - ekologické systémy a tie interpretovali ako formu vyuzitia pôdy, ktorá je v Karpatskej kotline tradicná. Terajsia stúdia skúma, ako pôsobili zmeny v oblasti Medzibodrozia v 19. a 20. storoci, predovsetkym úprava vodnej sústavy a s nou takmer paralelné vykálanie lesov, na chov zvierat, ako vplyvali na urcujúce odvetvie hospodárstva tohto kraja. Stúdia odkryva predovsetkym súvislosti zmien krmovinovej základne, ktoré konstatuje na základe novozískaného materiálu a archívnych pramenov z 18.-20. storocia. Krmovinovú základnu pasúceho sa dobytka predstavovali pred úpravami vodnej sústavy najmä lesne plochy, ktoré kedysi sústred'ovali úzitkové zvieratá z okolitych obcí. Vel'mi vel'a súdnych materiálov svedcí o hádkach medzi zemepánmi a obyvatel'mi nevol'nickych dedín, tieto spisy poskytujú vel'mi poucné údaje aj na spoznanie chovu pasúceho sa dobytka. Napriek ochrane lesov v prvej tretine 19. storocia bolo coraz menej
