Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)

Tartalomjegyzék/Obsah - Gyula Csics: Bansk é nešťastia v uhoľnej panve Taty (Preklad: Alžbeta Bitterová)

Ak sa narazí počas výkonu prác na takúto chodbu, zvýši sa množstvo pri návale vody z niekoľkých litrov za minútu na niekoľko viacnásobných kubických metrov, čo vedie k úplnému zatopeniu baní. Do určitej miery sa tomu dá zabrániť vrtmi predvrtbou, nárazovou vrtbou a ponechaním ochrannej vrstvy na nebezpečných miestach. Niekedy sa používa spôsob uzatvorenia vodnej žilky umelým utesnením, no stálym sprievodným javom baníctva tejto panvy bolo nebezpečenstvo návalov vody, čo v podstatne sťažovala, resp. zdražovala ťažbu uhlia. Od počiatkov sa neustále odčerpávala voda a k prvému významnému návalu vody došlo až v auguste 1939 v VI. šachte. V nasledujúcom roku vybudovali zvislú vodnú šachtu na ovládanie návalov vody v množstve 7,5 m

3 za minútu a tak mohli zachrániť baňu. Vytváranie vodných šácht sa ukázalo ako účinné riešenie na predchádzanie vpádu veľkého množstva vody aj v neskorších rokoch. Vydolovanie najhrubšieho uhoľného ložiska panvy - hrubého 34 m - umožnilo vybudovanie vodnej šachty v XIV. šachte a odčerpanie vody vo vodnej šachte XlV/a. Ochranná šachta XV/c. umožnila v bani XV/c vydolovanie vrstvy kvalitného uhoľného bohatstva, ktoré bolo takmer bez ochrannej vrstvy. Odčerpaná voda z vodných baní bola vypustená do povrchových vodných tokov a neskôr vhodným oddelením krasovej vody od banskej vody ju využili na zásobenie mesta a následne na zásobenie celého okolia pitnou vodou. Napriek tomuto význačnému množstvu odčerpanej vody, bolo treba sa vzdať viacerých banských závodov, nakoľko nebolo možné hospodárne vyriešiť odstránenie vody. Vpád vody 23. apríla 1953 v šachte Síkvölgy v objeme 25 m

3 za minútu spôsobil zánik bane a prechodne bola ukončená činnosť v bani. Po zabetónovaní otvoru vody a po jeho opätovnom otvorení bola ťažba obnovená až v roku 1955. Návaly vody však naďalej sťažovali prácu baníkov. Viacero menších návalov vody - v objeme 1-2 m

3 neskôr v objeme 3,5 m

3 - spôsobili stratu jedného banského poľa, no návaly vody sa vyskytovali naďalej. Po ďalšom návale vody, v objeme 17 m

3 v západnom banskom poli 25. novembra 1964, sa zvýšil behom odčerpávania objem nad 31 m

3 za minútu a tak ďalšia prevádzka bane už nebola ekonomická. Po tejto udalosti - mesiac trvala záchrana upotrebiteľného zariadenia - ťažbu v závode ukončili. Bez akýchkoľvek sprievodných signálov sa zrútila voda 28. júla 1956 do úplnej suchej štôlne šachty Ill/a, jej objem postupne stúpal a dosiahol o 24 hodín konečnú hodnotu v objeme 20 m

3 za minútu. Hoci kapacita odčerpávania vody bola 29 m

3

, no po zvážení hospodárskych a bezpečnostných aspektov činnosť banského závodu bola ukončená. V šachte XV/b. došlo k návalu vody v objeme 18 m

3 večer 5. septembra 1960, na jej odčerpávanie bola zriadená osobitná stanica. V júni 1964 nastal ďalší nával vody v objeme 23 m

3

. Napokon 7. septembra 1978 došlo v tomto istom závode