Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)

Tartalomjegyzék/Obsah - Ladislav Bukovszky: Paralely maďarsko-slovenskej výmeny obyvateľstva medzi okresom Galanta a Nyíregyháza (Preklad: Alžbeta Bitterová)

Vadas-, Debrő-, Varga-, Bundás-, Tamás-, Bajibokor aPuposhalom) a v jazdeckej kasárni.

32 Okrem spomínaných dvoch transportov priebežne prichádzali presídlení Maďari do Nyíregyházy. Vo fonde Oblastnej úradovne MPK sa nachádza v 17 zoznamoch 308 maďarských rodín zo Slovenska - 1083 osôb, z rôznych oblastí: Matúšovej zeme (Sládkovičovo, Veľké Uľany, Matuškovo, Reca, Andovce, Nesvady, Imeľ), z Gemera (Rimavská Sobota, Gemerská Panica, Tornaľa, Rumince), ba dokonca prichádzali aj z okolia Stredy nad Bodrogom (Borša). Jednotlivé transportné zoznamy obsahujú okrem čísla súpravy aj termín príchodu, meno hlavy rodiny, názov opusteného bydliska, počet členov rodiny, nové bydlisko a v prípade tých, ktorí boli z mesta Nyíregyháza presmerovaní ďalej, aj ich novú adresu. V tých obciach a osadách, odkiaľ sa vysídlilo slovenské obyvateľstvo, sa vytvorili výbory dôverníkov. Výbor sa skladal z 2-3 osôb a jeho členmi boli richtár, jeden člen komisie pre pridelenie pozemkov, prípadne učiteľ.

33 Mali za úlohou prijímanie prichádzajúcich Maďarov, ich umiestnenie a poskytovanie informácií. Zároveň s príchodom vysídlených sa založili v každej príslušnej obci osídľovacie komisie. Vládny komisár menoval predsedu komisie, ďalších päť členov zvolil okresný hlavný notár a samotní obyvatelia, ale členom komisie bol aj okresný referent sociálnych vecí a predstavitelia jednotlivých politických strán. Komisie mali mimoriadny význam z hľadiska ochrany záujmov presídlencov, veď okruh ich činnosti pokrýval veľkú časť aktivít súvisiacich s presídľovaním.

34 Maďari, ktorí sa dostali do Nyíregyházy a do okolitých osád, dostali nehnuteľnosti po presídlených Slovákoch - Tirpákoch. Väčšina z nich bola vo svojom rodisku zámožným gazdom (hospodárom). Podstatne menší počet tvorili z nich remeselníci a obchodníci. Domy, ktoré zostali po presídlených Slovákoch, boli oveľa menšie a v porovnaní s tými čo zanechali na Slovensku boli z hľadiska bytovej kultúry na nižšej úrovni. Na vykonávanie hospodárskej činnosti väčšieho rozsahu zostali na zanechaných domových nehnuteľnostiach viac-menej vyhovujúce hospodárske budovy a maštale vhodné na chov 4-6 kusov dobytka. Tieto nehnuteľnosti boli väčšinou dvojizbové domy. Domy posudzované ako vhodné na vykonávanie hospodárskej činnosti menšieho rozsahu mali väčšinou jednu izbu s kuchyňou s malou vnútornou rozlohou, s maštaľou pre chov 2-3 kusy dobytka. Byty robotníkov a želiarov pre ich zlý stav vôbec neboli vhodné na osídľovanie. Vysídlení Maďari zo Slovenska väčšinou prichádzali do Nyíregyházy s nábytkom do 2-3 izieb a so 4-9 kusmi zvierat.

35 Domy po Tirpákoch, považované za najlepšie a najvhodnejšie, sa neposudzovali ako vyhovujúce. Mnohí sa práve preto zdráhali A Sz-Sz-B. MPK-Ny. 1947 S. N. Tamtiež 1947 S. N. Új Otthon, 10. VII. 1948. A Sz-Sz-B. MPK-Ny., č. sp. 290/II-K/1947.