Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)

Tartalomjegyzék/Obsah - Ladislav Bukovszky: Paralely maďarsko-slovenskej výmeny obyvateľstva medzi okresom Galanta a Nyíregyháza (Preklad: Alžbeta Bitterová)

prijať určené miesta na bývanie v osadách. Z tohto hľadiska ani 10% presídlených Maďarov z územia Slovenska sa necítili byť odškodnení za zanechané nehnuteľnosti. Stalo sa, že nový majiteľ pre nedostatok miesta nemohol umiestniť svoj nábytok v byte, ale vo viacerých prípadoch dôvodom boli úzke dvere. Štát sa snažil riešiť vzniknutý problém. Cez vládneho komisára štát podporoval so značnou sumou rekonštrukciu obytných domov a hospodárskych budov. Presídlenci ďalej namietali to, že napriek sľubom maďarských presídľovacích orgánov, vo viacerých prípadoch presmerovali Maďarov pochádzajúcich z jednej obce do iných vzdialených oblastí Maďarska. To sa prihodilo aj štvrtej skupine z Matuškova nasmerovaných do Nyíregyházy, keď ich príbuzní boli presídlení do okolia mesta Baja.

36 Napriek tomu bolo všeobecné, že Maďari nemali námietky proti kvalite a veľkosti pridelenej pôdy, ale výlučne namietali proti kvalite bytov. Prideľovanie pôdy sa dialo z nehnuteľností, ktoré zanechali presídlení Slováci na Slovensku. Slovenské rodiny presídlené z okolia Nyíregyházy do 2. mája 1947 v počte 374 zanechali 2500 katastrálnych jutár pôdy. Z uvedeného množstva sa plánovalo prideliť po 1015 katastrálnych jutár pre 200 rodín zo Slovenska.

37 Pôdu mohli dostať v čase usporiadania majetkov len tí, ktorí boli presídlení v rámci výmeny obyvateľstva. Na utečencov platili iné pravidlá. Podľa platných zákonov pridelená pôda nemohla byť väčšia od takej hospodárskej jednotky, ktorú by bola schopná obrábať vlastnými silami jedna roľnícka rodina. Poskytnutá orná pôda nemohla prekročiť 15 katastrálnych jutár, záhrada a vinica spolu 3 katastrálne jutra. Presídlenie Slovákov - Tirpákov z mesta Nyíregyháza Československá vláda odovzdala Maďarsku 14. júla 1946 zoznam Slovákov dobrovoľne prihlásených na presídlenie v počte 92 390 uchádzačov. Z nich hovorilo po slovensky 75,4%. V priebehu vykonávania súpisov na tvári miesta sa však hlásilo k maďarskej národnosti 14,7%.

38 Primárnym hľadiskom prihlásených Slovákov na presídlenie boli hospodárske argumenty. Potvrdzuje to aj sociálna štruktúra prihlásených, veď na presídlenie sa väčšinou prihlásila dedinská sociálne slabšia vrstva a maloroľníci.

39 Inštitucionálne presídlenie Slovákov sa začalo 11. júna 1946 vypravením jednosmerných transportov. Maďarská vláda súhlasila s presídlením nemajetných Slovákov z Maďarska. Podľa uznesenia zmiešanej komisie č. 8 a vzhľadom na to, že sa ukazoval nedostatok pracovných síl v Československu v roku 1946 sa presídlilo do Československa celkom 8630 Slovákov.

40 Presídľovanie, ktoré sa začalo na jeseň, sa týkalo aj Slovákov žijúcich v meste Tamtiež, 1947 S. N. TamtiežJ. č. 290/II-K/1947. Új Otthon, 7. VIII. 1948. Bobák, Ján: Maďarská otázka v Česko-Slovensku (1944-1948). Martin 1996, 98. Új Otthon, 7. VIII. 1948.