Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Ladislav Bukovszky: Paralely maďarsko-slovenskej výmeny obyvateľstva medzi okresom Galanta a Nyíregyháza (Preklad: Alžbeta Bitterová)
LADISLAV BUKOVSZKY Paralely maďarsko-slovenskej výmeny obyvateľstva medzi okresom Galanta a Nyíregyháza (Preklad: Alžbeta Bitterová) Predchádzajúce udalosti V dejinách Československa nachádzame po druhej svetovej vojne ešte aj dnes biele stránky. Ich prevážna časť sa týka bezprávneho konania voči maďarskej a nemeckej národnostnej menšine. Po druhej svetovej vojne sa vytvorili nové európske politické pomery, ktoré umožnili československým politickým reprezentantom, aby na základe princípu kolektívnej viny exemplárne potrestali nemecké a maďarské národnostné menšiny, žijúce na území novovzniknutej republiky. Predstava londýnskej a moskovskej československej emigrácie taktiež aj domácej opozície ohľadne budúcnosti krajiny bola v posledných rokoch druhej svetovej vojny v jednom bode totožná. Všetky tri politické smery si predstavovali novú republiku ako jeden homogénny slovanský národný štát: s úplnou likvidáciou nemeckej a maďarskej menšiny. 1 Beneš, ale aj Gottwald, kládli Maďarom žijúcim na Slovensku za hlavnú vinu to, že pred viedenskou arbitrážou v roku 1938 hrali významnú rolu v rozbití krajiny. 2 Košický vládny program, zostavený Gottwaldom, bol schválený londýnskou emigrantskou vládou v marci 1945. Nová československá vláda zostavená z členov demokratickej opozície 5. apríla 1945 ho slávnostne prijala a vyhlásila. 3 Vládny program využil zdržanlivý postoj západných mocností a popri všeobecných štátoprávnych pasážach vyhlásil kolektívne zbavenie práv maďarskej a nemeckej menšiny. Postupimská konferencia začiatkom augusta 1945 zamietla československý návrh na jednostranné vysťahovanie Maďarov zo Slovenska. Napriek tomu boli vydané prezidentské dekréty (Benešové dekréty), ktoré sa opierali o vládny program a ktoré mali spomínané dve národnosti zbaviť štátneho občianstva a všeobecne im mal byť zhabaný majetok. Z dekrétov prezidenta Eduarda Beneša sa opierali dekréty legalizujúce etnické čistky na nariadenie o odňatí štátneho občianstva č. 33/1945: prezidentský dekrét č. 71/1945 o povinnej pracovnej službe a č. 88/1945 o všeobecnej pracovnej povinnosti. Najväčšie utrpenie pre Maďarov žijúcich na Slovensku, priniesli popri dekrétoch o zhabaní majetku, spomínané dva 1 Kaplán, Karel: Csehszlovákia igazi arca 1945-1948. Bratislava, 1993. 97-98. 2 Zo 43 obcí okresu Galanta bolo 37 obcí pripojených k materskému štátu v zmysle viedenskej arbitráže medzi 8. a 11. novembrom 1938. 3 Janics Kálmán: A kassai kormányprogram. Bratislava, 1993. 5.
