Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Iván Halász: Osu d Židov, na území južného Slovenska so zmiešaným obyvateľstvom, ktorí sa vrátili bezprostredne po druhej svetovej vojne (Levice a okolie v rokoch 1945 a 1946) (Preklad : Alžbeta Bitterová)
a obmedzovaní proti Židom počas druhej svetovej vojny. Židia tvorili dôležitú a integrovanú časť života mesta. Protižidovské opatrenia začali pôsobiť v meste samozrejme až potom, keď došlo k jeho pričleneniu k Maďarsku. Postupné obmedzovanie Židov, nakoniec proces ich sústreďovania do geta, kulminovalo 13. júna 1944, kedy maďarské úrady, podľa nie celkom presných údajov, deportovali takmer 1700 osôb do tábora smrti, do Auschwitzu (mestská kronika hovorí o osobách v počte 1695, no niektoré údaje sa v nej prelínajú alebo sú nepresné). (Jednotliví deportovaní sa neskôr dostali z Auschwitzu do iných táborov, napríklad do Buchenwaldu.) Po skončení vojny sa vrátil iba nepatrný zlomok z počtu deportovaných. Podľa Kroniky mesta Levice sa vrátilo domov z odvlečených osôb 104. Počet tých, čo prežili však bol o čosi väčší vďaka tomu, že sa ukrývali a vykonávali pracovnú službu. Tu treba pripomenúť aj ten fakt, že v tom Čase boli sústredení do levického geta židovskí obyvatelia z obcí Želiezovce, Vráble a z okresu Štúrovo. Teda počet deportovaných z miestnej železničnej stanice nie je totožný s predchádzajúcim počtom obyvateľov mesta. Okrem toho vo vojnových rokoch bol veľký pohyb ľudí, takže nie každý deportovaný patril k miestnym pôvodným obyvateľom. Podľa údajov kronikára sa zachránilo z levickej náboženskej obce pred smrťou celkom 220 osôb. Toto číslo je väčšie aj preto ako číslo tých, ktorí sa vrátili, lebo - ako to už bolo uvedené - nebol každý deportovaný, totižto boli aj takí, ktorí práve vykonávali pracovnú službu alebo sa ukrývali. V Leviciach sa skončil nemecký teror a teror šípového kríža (nyilas) v decembri 1944, keď prišli do mesta jednotky Červenej Armády. V januári a vo februári sa začala reštevrácia československej moci a začali postupne preberať riadiace funkcie od miestnych rodákov - komunistov slovenskí partizáni a úradníci, ktorí prichádzali zo severu krajiny. Začiatkom leta 1945, keď sa v meste začali objavovať tí čo prežili, život mesta teda už riadili nové, čisto slovenské riadiace orgány. Mestský organizačný výbor zostavil na začiatku augusta 1945 zoznam repatriantov s cieľom poskytnutia výpomoci, podpory. Práca prebiehala dosť unáhlene, pretože nariadenie okresného národného výboru zo dňa 31. júla 1945 na vykonanie súpisu stanovilo termín na ukončenie do 8. augusta, čo bolo zdôvodnené tým, že ide o osoby najviac postihnuté osudom a preto práve v ich záujme sa nesmie vykonávanie súpisu odďaľovať 7 . Vykonávanie súpisu sa dialo v praxi tak, že vyzvali Židov ktorí prežili, resp. tých odvlečených, ktorí sa vrátili z táborov, aby sa dostavili 6. a 7. augusta na radnicu za účelom evidencie. Repatrianti mali nárok 7 Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Nitre, Pobočka Levice (ďalej MV SR ŠAN Pob. LV). Súpis repatriantov, Úrad ONV v Leviciach, č. j. 1796/45, spis 1948/1945.
