Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Iván Halász: Osu d Židov, na území južného Slovenska so zmiešaným obyvateľstvom, ktorí sa vrátili bezprostredne po druhej svetovej vojne (Levice a okolie v rokoch 1945 a 1946) (Preklad : Alžbeta Bitterová)
v koncentračnom tábore, resp. o rokoch nasledujúcich bezprostredne po vojne, ale pre čitateľa poskytuje zaujímavý obraz o živote rodiny a mestečka ešte z obdobia mieru a pokoja. Vydanie jeho memoárov v slovenskom jazyku práve prebieha. Čo sa týka archívnych prameňov, žiaľ v miestnom archíve sa nenachádzajú záznamy levickej židovskej náboženskej obce, zriadenej opäť po druhej svetovej vojne a ktorá existovala až do obdobia rokov 1960. Dôležité a cenné informácie však poskytujú materiály z činnosti povojnových novozriadených orgánov, ďalej mestská kronika, resp. i situačné správy orgánov, zriadených na ochranu poriadku. Mesto Levice sa nachádzalo pred druhou svetovou vojnou na 14. mieste medzi slovenskými mestami podľa počtu obyvateľov. V roku 1921 tu žilo 10 343 osôb, ale toto číslo sa do roku 1930 zvýšilo na 12 576, čo predstavovalo 20%-ný nárast. 2 V Leviciach, kde počet obyvateľov bolo približne 13 tisíc pôsobila v období medzi dvomi svetovými vojnami židovská náboženská obec v počte približne 1500 osôb. Podľa sčítania ľudu z roku 1930 sa hlásilo z počtu národnostne zmiešaného obyvateľstva mesta za Žida 1449 osôb, z ktorých 954 bolo považovaných za Izraelitov. Z hľadiska náboženského vyznania boli rímskokatolíci v roku 1930 jednoznačne vo väčšine, veď s počtom 9033 osôb ďaleko prevyšovali 1388 reformovaných osôb a 577 evanjelikov. 3 Židia tvorili vlastne druhú najvýznamnejšiu náboženskú obec v meste. Komplikovanejší bol však národnostný obraz mesta, pretože najsilnejšie etnikum s počtom 5956 osôb tvorili „štátotvorní" Čechoslováci oproti deklarovanému počtu 4974 osôb Maďarov. Je pravda, že k dominantnému postaveniu Maďarov v meste pravdepodobne prispelo aj to, že aj židovskí obyvatelia v počte 954 4 posilňovali kultúrne a jazykovo skôr maďarský charakter mesta. Časť obyvateľstva, ktoré sa hlásilo k československej národnosti mohlo mať tiež dvojakú identitu. Prví Židia sa objavili v Leviciach v prvej polovici 19. storočia. V predchádzajúcom období bolo pre nich ťažké sa tu usadiť, nakoľko mesto ležalo v okruhu banských miest, kde Židom nebolo dovolené sa usadiť. 5 V období revolúcie v rokoch 1848/49 žilo v meste už 35 židovských rodín podľa publikovaných prameňov. Najdôležitejším miestom náboženského života miestnych Židov bola synagóga. Levická náboženská obec sa rozčlenila v roku 1874, ale na základe status quo ante sa obnovila v roku 1885. 6 Levickí Židia, okrem synagógy, disponovali bohatým inštitucionálnym zázemím až do obdobia zavedenia opatrení 2 Lévai Lexikon, Dr. Elemér Strasser, Levice, 1934, 25. str. 3 Tamtiež, 25. str. 4 Tamtiež, 25. str. 5 Jednou z najdôležitejších úloh hradnej posádky počas tureckého nebezpečenstva bola vlastne ochrana ciest smerujúcich k banským mestám. 6 O tomto viď podrobnejšie Lévai Lexikon. 69-70. str.
