Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - János Lakos: Aktuáln e otázky archívneho hodnotenia (Preklad: Valéria Fukári a Beatrix Sinková)
považuje tento charakter spisov za informačnú hodnotu (informational value), čo podľa neho je najdôležitejšia pre vedeckých pracovníkov. V Amerike sa vyvinula v rokoch 1980 široká diskusia na tému, do akej miery sa dajú aplikovať Shellenbergové kategórie hodnotenia. Odzneli argumenty pro i kontra o samotnej teórii hodnotenia ako aj o formálnych a obsahových kritériách možnosti aplikovania alebo odmietania. Medzi účastníkmi diskusie bol aj taký autor (John W. Roberts), ktorý odmietal akékoľvek predbežné kategorizovanie hodnôt a zdôrazňoval, že archívna hodnota sa môže určiť len na základe osobitného skúmania spisov. Podobnú myšlienku sformuloval u nás János Varga vo svojej prednáške, prednesenej v roku 1985, ktorá bola publikovaná v časopise Levéltári Szemle 1985/1. Hodno spomenúť aj búrlivú diskusiu, ktorá sa vyvinula o archívnom hodnotení v Nemecku v rokoch 1990, po tom čo Angelica Menne-Haritz preložila a vydala nový preklad diela Schellenberga. Menne-Haritz zdôrazňovala, že učenie amerického klasika je moderné, v praxi sa dá aplikovať, a krátky čas na to vypracovala aj svoju vlastnú, Schellenbergové názory rozvíjajúcu teóriu hodnotenia. Rozpory nemeckých kolegov vyvrcholili v uvedenej diskusii okolo dvoch otázok. Po prvé: či ovplyvňuje hodnotenie spisu jeho obsah alebo jeho formálne hľadiská. K spoločnému stanovisku sa nakoniec nedopracovali i napriek tomu, že viacerí sa pokúsili o dosiahnutie konsenzu. Títo odborníci (napr. Bodo Uhl) zdôrazňovali hlavne to, že síce východiskovým bodom archívneho hodnotenia je každopádne náplň práce pôvodcu, význam a kompetencie, no nemožno však pri hodnotení opomenúť ani hľadisko hodnotenia podľa obsahu. Po druhé: čo je cieľom selektovania, výberu archívnych dokumentov? Či je to dokumentovanie úloh a činností rôznych orgánov s prihliadnutím na informačnú hodnotu alebo či je to snaha zachovať cez obsah spisov retrospektívny pohľad na život spoločnosti? Nemeckí kolegovia ani v tejto otázke nedospeli k dohode, aj keď podľa názoru väčšiny, ak sa sleduje dokumentovanie spisov orgánov podľa ich činnosti tak by sa zachoval aj taký materiál, ktorého sekundárna hodnota, z nedostatočného časového odstupu, nie je rozpoznateľná, no nemôžeme negovať hľadisko obsahové. Podstata definitívnej konklúzie: úlohou hodnotenia je vlastne to, aby archívny materiál, ktorý sa zachoval po vyradení, zodpovedal rôznym požiadavkám bádateľov. (Nemôžem nespomenúť, že v bývalej NDR v rokoch 1980 boli vypracované tzv. Dokumentationprofil, čo znamenalo, že selekcia archívneho materiálu bola determinovaná významom spoločenských udalostí a dianí.) Nemeckí kolegovia sa zhodli v dvoch nasledujúcich otázkach, a to: rozhodnutie v hodnotení nemôže ovplyvniť známy a očakávaný záujem bádateľov a rozhodnutia ovplyvňujú finančné aspekty (t. j. nie je možné peniaze daňových poplatníkov neobmedzene používať na uchovávanie spisov nejasných hodnôt). Nemecké archívy po nekonečných teoretických diskusiách sa rozhodli pre praktické aplikácie. Inšpirované už spomínaným programom PIVOT, štátne
