Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - János Lakos: Aktuáln e otázky archívneho hodnotenia (Preklad: Valéria Fukári a Beatrix Sinková)
Musíme sa zmieniť aj o novej holandskej praxi. V Holandsku sa začal od začiatku rokov 1990 hodnotiaci program nového typu, tzv. PIVOT, ktorý nespočíva v skúmaní spisov ale v skúmaní tzv. riadiacich procesov (teda v podstate v skúmaní činností). Odborní pracovníci archívu v prvej fáze vyhotovia podľa jednotlivých rezortov výskumné správy, ktoré potom porovnávajú s pôvodcom. Predstavitelia príslušných rezortov kráľovského archívu a Historickej spoločnosti na spoločnej porade v druhej v tzv. hodnotiacej etape posúdia dokument, ktorý obsahuje na každý rezort vypracované vecné skupiny činností. Takto vyhotovený návrh je predložený do Rady kultúry, ktorá je poradným orgánom ministra kultúry, zodpovedného za archívnictvo. Súčasne dokument je prístupný k nahliadnutiu v archívoch, aby sa mohli k nemu vyjadriť aj bádatelia archívov, pokiaľ majú záujem. Po tomto akte a ďalej po schválení ministrom kultúry a rezortného ministra sa stane hodnotiaci dokument konečným a vstúpi do platnosti. Z uvedeného vyplýva, že v Holandsku archív nevystupuje ako jediný kompetentný orgán v procese hodnotenia! 2.Podľa akých zásad, kritérií vykonávame hodnotenie? Pri tejto otázke je snáď účelné zrekapitulovať dianie v minulosti. Svojho času aj maďarských archivárov ovplyvnilo stanovisko nemeckého archivára Ota Meisnera, vypracované v roku 1937, ktoré sa týka základného kritéria hodnotenia. Podľa neho archívnu hodnotu spisu podstatne ovplyvňujú nasledujúce tri kritéria: obdobie vzniku spisu, obsah spisu a miesto pôvodcu v hierarchii správy a zákonodarnej moci. (Toto stanovisko je aj dnes prijateľné, veď v predchádzajúcich storočiach vznikalo oveľa menšie množstvo spisov a z nich značná časť zanikla v dôsledku nepriazne doby.) I to je v poriadku, že hodnota spisuje vyššia ak je bohatý na údaje ako takého spisu, ktorý ich má menej. Avšak ten Meisnerov názor, že spisový materiál takého orgánu, ktorý v hierarchií organizácií je na nižšom stupni je a priori menej hodnotný, ja osobne nezdieľam. Veľmi ovplyvnil a dnes stále ovplyvňuje názory publikácia amerického archivára Theodora R. Schellenberga, vydaná v roku 1956 (Moderný archív) a jeho štúdia (Hodnotenie moderných verejných spisov). Podľa jeho, už klasickej teórie, spisy majú dvojakú hodnotu. Ich primárna hodnota (primáry value) vyplýva zo záujmov ich pôvodcu, nakoľko spisy slúžia predovšetkým jeho rôznym záujmom (administratívne, finančné a pod.). Ich sekundárna hodnota (secondary value) spočíva vo význame spisov, ktorý presahuje záujmy toho orgánu. Táto hodnota je dvojaká. Na jednej strane sa spisy týkajú pôvodcu (právomoci, organizácia, spôsoby vybavovania veci, dejiny) a tak majú dôkazovú hodnotu (evidenciái value), nakoľko pre riadiace orgány poskytujú retrospektívne skúsenosti a pre bádateľov poskytujú zase pramene k skúmaniu dejín správy. Na druhej strane obsahujú aj informácie, vzťahujúce sa na záležitosti a činnosti iných úradov, inštitúcií, fyzických osôb s ktorými sa inštitúcia dostala do styku. Schellenberg
