Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Emese Számadó: Oheň, povodeň a neduhy v Komárne od 16. storočia do súčasnosti (Preklad: Beatrix Sinková)
majetku súkromných osôb činila 800 000 forintov, no celková materiálna škoda činila 1 199 650 forintov. 18 Požiar prenikol cez dunajské ostrovy aj do lokality Uj-Szöny, kde zničil štrnásť domov. 19 Tí, ktorí utrpeli škody boli ohrození hladomorom a tak mesto bolo nútené obrátiť sa na vládu o pomoc. Vtedajší poslanec v parlamente za mesto Komárno, Laurinec Tóht, predniesol na zasadnutí, dňa 21. septembra 1848, nasledujúcu dramatickú žiadosť: Majestátna vlasť! Komárno, toto starobylé uhorské mesto, bolo požiarom zničené 17. septembra tohto roku. Väčšia časť obyvateľstva a predovšetkým tá sa stane žobrákom, ktorá je najsúcejšia na ochranu našej vlasti, ak sa im hneď neposkytne pomoc. Naše mesto je jeden veľký hrob, kde sa potulujú medzi ruinami plačúce postavy. Obraciame sa teda s dôverou na zhromaždenie otcov našej vlasti, aby ráčili odhlasovať pre nás krajinskú pomoc." Na túto žiadosť odhlasovali poslanci bezúročnú pôžičku v hodnote 300 000 forintov, splatnosťou na 10 rokov. Mesto, akonáhle pôžičku obdržalo, rozdelilo ju medzi poškodenými, ktorí si takto mohli zabezpečiť najnutnejšie veci k životu, no obdržaná suma nebola dostatočná na zásadné, podstatné veci (ako výstavba). 20 Mesto bolo ostreľované rakúskou armádou z pravého brehu Dunaja 29. a 30. marca 1849, v dôsledku čoho opäť vypukol požiar medzi doteraz neporušenými domami: zničených bolo 6 obytných domov a kostol reformovanej cirkvi. „... len zásluhou obozretnosti a smelosti komárňanského obyvateľstva nevznikli ďalšie požiare". 21 Škody spôsobené požiarom aj v tomto prípade činili viac ako 108 000 forintov, no žiaľ straty boli aj na ľudských životoch. Veci požiarnej bezpečnosti v našom meste a v celej krajine, po porážke revolúcie, nepatrili medzi popredné povinnosti. Opäť ničivý požiar bol v Komárne 28. júla 1858. Požiar vznikol o 3 hodine poobede,jeho uhasenie opäť brzdila víchrica atak požiar zničil 166 obytných domov, ďalších 58 sa muselo zbúrať, aby sa zamedzilo šíreniu požiaru. Hladina Dunaja bola pokrytá takou vrstvou ľadu 13. januára 1809, že povozmi sa dalo prejsť do obce Új-Szôny. Od 14. januára sa začalo silno snežiť. Nadránom 2. februára boli ulice, popri rieky Váh, zaliate vodou s ľadovými kryhami. Obyvateľstvo utekalo na najvyššie položené miesto, ktoré bolo na terajšom Kossuthovom námestí. Zrútilo sa 319 hlinených domov alebo sa stali neobývateľnými. Materiálne škody obyvateľstva činili 288 383 forintov. Na ochranu tejto časti mesta v budúcnosti od povodní, sa zdvihla hrádza od mosta rieky Váh-Dunaj popri nábreží Váh-Dunaj, zvaná „Gomba", takmer do 18 Romemlékek. Szerk.: Beöthy László. Komárom, 1851. 26-27. 19 Mácza c. d. 10. 20 Romemlékek, 28-29. 21 Komárom bombázása 1849-ben. Kiadja: Szigler Testvérek Nyomda. Komárom, b. r.
