Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)

Tartalomjegyzék/Obsah - Emese Számadó: Oheň, povodeň a neduhy v Komárne od 16. storočia do súčasnosti (Preklad: Beatrix Sinková)

výšky odkvapov domov. Čo sa týka šírky hrádze, mohli sa na nej premávať aj dva povozy. Cez hrádzu, ktorú postavilo mesto bez používania kameňov, presakovala voda a preto na tomto úseku bolo nutné vykonávanie permanentnej údržby. Mesto nebolo ohrozené povodňou z tej časti hrádze, ktorá bola zo strany hradu vybudovaná armádou, používaním kameňov. V roku 1821 bola veľká povodeň v Komárne: ostrov na Dunaji bol zaliaty až natoľko, že tým smerom mohli premávať nákladné lode. Mesto však neutrpelo veľké škody. Ostrov bol zaplavený 9. marca 1838. Na druhý deň sa pohli ľadové kryhy a spôsobili veľké škody pri pilieroch pevného mosta. Pohli sa aj ľadové kryhy na rieke Váh-Dunaj 13. toho istého mesiaca, ale opačným smerom, smerom na obce Chotín a Iža; 14. toho istého mesiaca už bola voda pri hornej časti hrádze zvanej „Gomba". Voda presakovala na bočných stranách na viacerých miestach, no nakoniec sa mesto vy viazlo z tejto situácie bez veľkého nebezpečenstva.

22 Dunaj zaplavil časť centra mesta vo februári 1843.

23 Nízko položené časti ulíc, ležiace blízko pri rieke Váh-Dunaj, boli zaplavené vodou a ľadovými kryhami 22. januára 1849.

24 Podobná voda zaliala podstatnú časť mesta 11. a 12. februára 1850: pod vodou bolo 379 domov, z ktorých 177 sa zrútilo, 120 bolo poškodených. Bez strechy nad hlavou ostalo 1516 osôb. Celková škoda činila 156 130 pengő forintov. Ladislav Beöthy takto spomínal na túto udalosť: „Časť mesta, ktorá sa nachádzala pod ničivými vlnami záplav, bombardovaniu sa tak ako vyhla, vďaka tomu, že je dostatočne vzdialená od rieky Váh; táto časť mesta bola tá, ktorá v mene kresťanskej lásky a milosrdenstva otvorila svoje obydlia a poskytla pomoc utečencom, a ktorá stovkám nešťastných utečencov nezištne poskytla teplo domova."

15 Ľadové kryhy na Dunaji pri vysokej hladine sa pohli 3. januára 1880. Strhli so sebou a sčasti poškodili predmostia mostov v časti Uj-Szőny a na ostrove ďalej poškodili aj ľadolomy. Voda Dunaja zdvihla hladinu rieky Váh, ktorej tok sa otočil opačným smerom a 4. januára voda strhla most, ktorý bol postavený po povodni v júni 1876, kedy hladina vody kulminovala výškou 758 cm. V dôsledku vnútorných vôd v marci 1881 stúpla hladina jazera v lokalite Moča: voda pretrhla hrádzu pod obcou Oszőny a voda zaplavila rovinu, ležiacu v nižších polohách mesta. Obyvateľstvo s vypätím síl sa snažilo o to, aby upevnilo hrádzu Id. Szinnyei József: Tímár-ház.. Naplójegyzetek 1835-1848. Kiadja: Spitzer Sándor Könyvnyomdája. Komárom, b. r. 78. Id. Szinnyei c. d. 184. Mácza cd. 11. Romemlékek, 35.