Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)

Tartalomjegyzék/Obsah - Emese Számadó: Oheň, povodeň a neduhy v Komárne od 16. storočia do súčasnosti (Preklad: Beatrix Sinková)

Po týchto tragických udalostiach sa podarilo farárovi kostola Svätého Ondreja presvedčiť magistrát o tom, aby svoj sľub konečne dodržal. Socha, ktorá sa skladá z viacerých postáv, bola vysvätená na nedeľu Svätej Trojice v roku 1715. Na pamiatku moru a z vďaky, že sa epidémia pominula, sa nechala postaviť v roku 1713 na brehu Malého Dunaja aj jedna kaplnka. Bola zbúraná v roku 1830, v súvislosti so stavbou Palatínovej línie. V roku 1739 opäť vypukol mor v Komárne. Táto epidémia včak nenadobudla veľkých rozmerov aj vďaka tomu, že kráľovskí komisári, Pavel J. Balassa a Ján Eszterházy, vykonali patričné opatrenia. Magistrát vydalo 18. mája, na podporu týchto opatrení, nariadenie „aby sa zrenovovali priekopy okolo mesta, cez ktoré nie je dovolené nikoho pustiť do mesta a cudzí ako aj tí, ktorí nezískajú pre seba, povolenie ostať v meste, minimálne na pol roka, musia byť vyvedení z mesta."

16 19. storočie V novej časti mesta, zvanej Kúria, ktorá bola postupne zastavovaná od začiatku 19. storočia, vypukol požiar 17. apríla 1823. Požiarom bolo zničených 52 domov a vznikli pomerné veľké materiálne škody, nakoľko tu malo niekoľko obchodníkov svoje sklady na tovar.

17 Požiare boli v meste v rokoch 1834, 1840 a 1842, no najväčší vypukol 17. septembra 1848. Spisovateľ Ladislav Beöthy bol očividným svedkom udalostí. Vo svojej knihe „Romemlékek" píše o týchto udalostiach nasledovne: „Obyvateľov zalarmovali zvony 17. septembra 1848 poobede o 1 hodine. Vyčíňala silná víchrica a obyvatelia, ktorí sa zbehli na uliciach už videli väčšiu časť mesta v plameňoch. O tom, aby sa na miesta, zasiahnuté požiarom, boli dovezené hasičské striekačky na uhasenie ohňa už nemohlo byť ani reči. Oheň zničil všetko pomocou víchrice. Vietor sa zmenil na páliacu víchricu. Viacerí sa uchýlili na dunajský ostrov, aby zachránili svoj život, ale neboli v bezpečí ani tu. O niekoľko minút totiž už videli, že požiar zničil aj drevený most, ktorý spájal mesto s ostrovom a oheň zasiahol pri moste v prístave aj lode z dubového dreva. V tom čase práve prechádzal po Dunaji parník a cestujúci, ktorí na ňom cestovali sa vyjadrili tak, že... vzduch bol taký horúci, ako keby sa bol premenil na plameň." Dym, ktorý vychádzal z ruín, bolo cítiť ešte niekoľko dní potom. Po tomto hroznom požiari ostalo bez strechy nad hlavou takmer 1500 ľudí, ktorí sa stali žobrákmi. Požiar zničil 389 domov, 5 kostolov, radnicu a župný dom, farskú školu, pevný most na Dunaji, 19 lodí z dubového dreva, plných pšenicou. Roztopené zvony padali na ulice z veží kostolov. Skoda spôsobená na kostole Svätého Ondreja činila 300 000 forintov na iných kostoloch 60 000 forintov. Skoda na 16

Takátsc. d. 156. 17 Máczac. d. 10.