Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Gyula Csics: Bansk é nešťastia v uhoľnej panve Taty (Preklad: Alžbeta Bitterová)
používanie pomerne bezpečnejších výbušnín a elektrických roznetiek. Regulovali systém odstrelov a zvýšili zásobenie bane vzduchom. Na povrchu postavili vykurovaný sklad výbušnín, pretože sa predpokladalo, že nehodu spôsobil zamrznutý patrón dynamitu tým, že vlastne nevybuchol, ale horel veľkým plameňom. Po výbuchu dalo 115 robotníkov výpoveď. Po každej väčšej banskej katastrofe sa odohrali podobné udalosti ako vyššie uvedené. Následne, po každom nešťastí sa začalo dôsledné vyšetrovanie na odhalenie príčiny nehody. Toto vyšetrovanie vykonávalo banské veliteľstvo, z úradnej moci ( v jednom období inšpektorát banskej techniky), spolu s bezpečnostnou službou banského závodu. Následne po väčších banských nešťastiach sa venovala väčšia pozornosť dodržiavaniu bezpečnostných opatrení, množstvo opatrení bolo vydaných na prevenciu predchádzania nehôd v baniach. Tieto opatrenia do značnej miery zvyšovali bezpečnosť v baniach. Márne však boli inštalované prístroje na celom území bane, upozorňujúce automaticky na prítomnosť metánu, márne merali neustále zloženie banského vzduchu a stav krasovej vody, sily prírody nerešpektovali vždy vôľu človeka. Tragédie mali za následok, okrem zavedenia rôznych opatrení, aj odchod veľkého počtu baníkov. Z uvedených robotníkov sa vrátili však viacerí, po uplynutí šoku, dokonca aj takí, ktorí sa vážne zranili a boli dlhodobo v nemocničnom ošetrení. Nevedno však, či láska k povolaniu, zvyk alebo nutnosť boli príčinou, no tieto udalosti sa odohrali po každom väčšom banskom nešťastí. Po tomto prvom smrteľnom nešťastí, ktoré si vyžiadalo viacero obetí, výbuchy banského plynu si vyžadovali aj naďalej najviac obetí na ľudských životoch. Tieto výbuchy boli o to vážnejšie, že v mnohých prípadoch nasledoval za nimi výbuch uhoľného prachu, ktorý rozšíril akčný rádius výbuchu takmer v celej bani. Ako som už spomínal, zo všetkých 26 banských závodov, prevádzkovaných v uhoľnej panve Taty, ako i z baní mimo panvy - síce do určitej miery - ale všetky bez výnimky patrili do kategórie nebezpečenstvo výbuchu banského plynu. V týchto 26 baniach, počas 100 rokov existencie, došlo k niekoľkým desiatkam výbuchu plynu a uhoľného prachu, spomedzi ktorých väčšina spôsobila len väčšie menšie materiálne škody bez obetí na ľudských životoch, no viaceré z výbuchov si vyžiadalo 4-5 obetí. O týchto sa nebudem zvlášť zmieňovať, spomeniem len tie najväčšie prípady. V noci 30. decembra 1950 nastal výbuch v západnom banskom poli XII. šachty, kde prišlo o život 81 baníkov. To bola najväčšia katastrofa v histórii uhoľnej panvy Taty. Vyšetrovaním sa zistilo, že výbuch nastal cez prázdny vrt, navŕtaný predpoludním, keď prúdiaci plameň odpálenej výbušniny z vedľajšieho nového vrtu zapálil metán, vychádzajúci zo susednej šachty. Výbuchom rozvírený uhoľný prach spôsobil ďalší ničivý výbuch. Z politickej situácie tej doby vyplýva, že do vyšetrovania sa zapojili okrem banských úradov aj policajné orgány, ktoré predpokladali, že sa jedná o sabotážnu
