Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Gyula Csics: Bansk é nešťastia v uhoľnej panve Taty (Preklad: Alžbeta Bitterová)
akciu. O samotnej udalosti informovala miestna aj celoštátna tlač, no všetky články boli písané v duchu vtedajšej doby. Články nehovorili o záchranných prácach, ale o sľuboch hrdinských baníkov, ktorí si dali záväzok v každej uhoľnej panve krajiny, že nahradia výpadok ťažby, spôsobený banským nešťastím. Rétorika vedúcich politikov tej doby bola v podobnom duchu. Sotva sa našlo verejné fórum, ktoré by sa zaoberalo s obeťami a ich rodinami, mená obetí oznámilo len veľmi málo médií. Podľa tvrdenia viacerých historikov, vďaka tejto smutnej udalosti došlo k zavedeniu vernostnej odmeny baníkom, nakoľko po výbuchu baníci hromadne opúšťali tieto pracoviská. Zavedenie vernostnej odmeny malo zvýšiť záujem 0 prácu v baniach. Výsledky vyšetrovania boli a sú zahalené tajomstvom až do dnes. Katastrofa je v každom prípade eklatantným príkladom toho, ako sa politika snaží využiť na vlastné ciele udalosť, ktorá ohromila verejnú mienku celého štátu. Toto by si zaslúžilo jednu osobitnú štúdiu. Výbuch banského plynu v juhovýchodnom banskom revíri 4. decembra 1963 spôsobil, že prišlo o život 26 baníkov. Príčinou tejto katastrofy bolo nesprávne používanie benzínovej lampy, v dôsledku toho nastal výbuch metánu, nahromadeného v čase striedania zmeny. Taktiež výbuch banského plynu 16. februára 1978 v šachte XH/a spôsobil smrť 26 baníkov. Myslím si, že na túto udalosť sa pamätá väčšina prítomných a medzi nami žijú aj takí, ktorí nešťastie prežili. V porovnaní s výbuchom plynu v roku 1950, tentoraz takmer všetky média spomínali, bez zbytočných vášni, s hlbokým zármutkom na obete a ich pozostalých. Vyšli články v časopise „Elet és Irodalom" (Život a literatúra), ako aj v časopise ,JVők lapja" (Časopis pre ženy), denná tlač uverejňovala príhody až do dňa uskutočnenia pohrebu. Nespočetné množstvo ľudí, väčšie - menšie spoločenstvá vyjadrovali svoju úprimnú sústrasť banskému závodu 1 príbuzným obetí v telegrame alebo v liste, tak z tuzemska ako i zo zahraničia. Výbuchy banského plynu sú spravidla sprevádzané požiarom a keďže ložiská panvy sú náchylné na samovznietenie, banské požiare znamenajú aj bez výbuchu problém a neustále nebezpečenstvo. Samovznietenie je taký proces, keď sa uhlie a vzduch dostane do kontaktu, uhlie odoberie zo vzduchu kyslík a pri tom sa zohreje. Ak okolitý vzduch ho nevie dostatočne ochladiť, tak počas neustáleho zvyšovania tepla môže dosiahnuť teplotu vznietenia. Toto spravidla neznamená oheň, horiaci plameňom, ale v prvom rade žeravie dočervena a uhlie potom začne horieť. Väčší problém vzniká vtedy, ak žeravejúce uhlie zapáli v bani drevené tesárske konštrukcie. Ohne v baniach možno objaviť sčasti podľa ich vône, sčasti ich signalizujú vhodné prístroje, nakoľko v okolí ohňa sa zvýši vo vzduchu obsah kysličníka uhoľnatého. Najväčší požiar v panve vznikol 14. júla 1935 v IX. šachte. Samovznietenie uhlia zapálilo vo vetracej štôlni banského závodu aj drevené konštrukcie. Vo vetracej štôlni sa oheň rýchlo šíril smerom ku kolmej šachte. Nemohla tomu
