Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)

Tartalomjegyzék/Obsah - Hetvesné Judit Barátosy: Ostrihom v zrkadle súpisov obyvateľov (Narastajúci počet cechmajstrov, zdaňovanie) (Preklad: Beatrix Sinkova)

HETVESNÉ JUDIT BARÁTOSY Ostrihom v zrkadle súpisov obyvateľov (Narastajúci počet cechmajstrov, zdaňovanie) (Preklad: Beatrix Sinková) Po skončení 150 rokov trvajúcej tureckej nadvlády sa uchýlilo medzi ruinami oslobodeného Ostrihomu sotva 400 ľudí.

1 Oslobodzovacie boje, vedené proti Turkom a mestom prechádzajúce armády takmer zrovnali so zemou stredoveké mesto. Osídľovanie sa začalo veľmi pomaly, nakoľko poddaní sa museli vrátiť k svojím zemepánom aj napriek tomu, že niektorým z nich sa podarilo postupne sa dostať do mesta. Situácia sa zmenila až potom, keď Jozef I. vyňal mesto spod právomoci Komory v roku 1708 a zaradil ho do stavu slobodných kráľovských miest. Mesto bolo také chudobné, že nebolo schopné uhradiť výdavky za vydanie listiny. Suma činila približne 1500 forintov. Jednu časť znej hradili z pôžičky a z toho dôvodu vyrubili daň 4 forinty za každý pozemok domu, na majetnejších želiarov 2 a na chudobnejších 1 forint.

2 Podľa súpisu obyvateľov z roku 1715 bolo zaevidovaných na území slobodného kráľovského mesta 207 daňovníkov, 50 želiarov, 31 obyvateľov rôzneho zamestnania a 260 domov.

3 ,JSúčasné mesto sa budovalo na ruinách starého mesta, ale s oveľa menšou rozlohou. Jeho dĺžka je sotva tisíc krokov. [...] Pekné budovy stavali v meste šľachtici, ostatné sú nízke, síce sú zoradené v peknom poriadku.'''' opisuje Matej Bél.

4 Rozloha mesta je už väčšia v roku 1796, jeho dĺžka je 3000 krokov, opisuje Ondrej Vályi: ,Jvíimo mesta boli postavené dve ulice, ktoré sa zo dňa na deň zväčšujú, jedna z nich nesie meno Terézia (dnes tiež) a druhá meno Jozef (Árpád)."

5 Cechové remeslá, ktoré sa zgrupovali v meste, prilákali tovarišov, ktorí boli povinní sa preukázať 3 roky trvajúcou vandrovkou a prácou. V prípade, že ich majster mal dcéru na výdaj, snažili sa dostať do rodiny uzavretím manželstva, tým sa pre nich uľahčil „vstup do cechu", a nakoniec sa usadili v meste. Následne 1 Dezső Dercsényi - László Zolnay: Esztergom [Ostrihom]. Bp., 1956. 34. " Szaniszló Villányi: Három évtized Esztergom-megye és város múltjából [Tri desaťročia z histórie Ostrihomeskej župy a mesta.] Esztergom, 1896. 35. 3 Ignác Acsády: Magyarország népessége a Pragmatica sanctio korában. [Obyvateľstvo Uhorska v čase platnosti Pragamatica sanctio.] Bp., 1896. 277. 4 Mátyás Bél: Esztergom vármegyéről. [O Ostrihomskej župe.] Tatabánya, 1957. 28. ""' András Vályi: Magyarországnak leírása í. [Sprievodca po Uhorsku L] Budín, 1796. 365.