Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)

Tartalomjegyzék/Obsah - Hetvesné Judit Barátosy: Ostrihom v zrkadle súpisov obyvateľov (Narastajúci počet cechmajstrov, zdaňovanie) (Preklad: Beatrix Sinkova)

potrebovali dom, dielňu. Mestská vrchnosť preto vyčlenila za hradbami stavebné pozemky. V tomto období mesto Ostrihom sa skladalo zo štyroch samostatných častí, preto slobodné kráľovské mesto sa mohlo rozširovať iba juhovýchodným smerom. Podľa súpisu obyvateľov Slobodného kráľovského mesta Ostrihomu z roku 1778/79 v meste bolo 233 celých domov, 524 pol domov a 7 obyvateľov malo vo vlastníctve po 2 domy.

6 V dôsledku nárastu počtu cechov sa prisťahovalo do mesta stále viac majstrov, čoho následkom bolo, že sa zvyšoval počet tovarišov. Výhody, vyplývajúce z postavenia slobodného kráľovského mesta boli veľkým lákadlom pre prisťahovalcov. Na zdokumentovanie tejto skutočnosti je dobrým príkladom zachovaná ubytovacia kniha ostrihomských tkáčov ľanového plátna z rokov 1756 - 1853. V knihe je evidovaných 853 tovarišov, ktorí pôsobili v meste. Prichádzali z blízkych Nových Zámkov, ale aj z miest Ungvár, Nagyvárad, Nagyszeben. ,Majster Ján Paksi Vassarheli [Hódmezővásárhely - Maďarsko] čestný učeň sa preukázal všetkými potvrdeniami 1762."

1 V tom čase u prichádzajúceho tovariša z diaľky slúžil jeho výučný list ako potvrdenie a jeho Kundschaft bola vandrovná knižka, tieto cechmajster preskúmal a podľa predpisov „majú sa uložiť do truhlice cechu, a majú sa tam uchovávať až dovtedy kým ten tovariš neodíde". V opačnom prípade ho mali nahlásiť mestskému kapitánovi ako potulného, nespoľahlivého človeka.

8 V ubytovacej knihe sa nachádza aj niekoľko ostrihomských mien: František Szalótzki, ostrihomský čestný učeň 1842, Ignátz Zámoli, ostrihomský čestný učeň 1846, Milostivý Alexander Kindili Mestský učeň 1848.

9 Čerstvo prichádzajúci tovariš sa informoval o dom cechmajstra, ktorý sa o neho postaral, ubytoval ho a potom ho pridelil predovšetkým k starým, chorým majstrom, alebo k vdovám po majstroch. „Vprípade, že niektorý majster umrie, jeho žena môže pokračovať vo vykonávaní jeho remesla, môže mať aj tovariša dovtedy kým s úctou nesie meno svojho muža..."Ak sa choval slušne, mohol uzavrieť aj sobáš s vdovou, tovariš sa takto mohol dostať k dielni, ak ona nemala mužského potomka, ktorý by pokračoval vo vykonávaní remesla.

10 V mestskom protokole z roku 1807 sa dočítame o jednom zaujímavom prípade: ,Mne, Helene Rudinszkej, vdove po Jánovi Bartim, sľuboval tovariš mladší Martin Horvát, že ma bude ctiť až do mojej smrti, postará sa o mne na sklonku môjho života, no potom čo som na neho prepísala svoj dom, v hodnote tritisíc forintov na 6 Archív samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy. Daňový súpis z roku 1778/79. 7 Magyar Néprajz III. [Etnografia Maďarska III.] Bp., 2002. 471. 8 Céhes élet Erdélyben. [Cechový život v Sedmohradsku.] Zost.: Géza Kovách a Pál Binder, Bukurešť, 1981. 98. 9 Ubytovacia kniha tkáčov ľanového plátna. Ostrihom Mú/xum B. Balassiho. Esztergom, 1954. 296-1. 10 Szaniszló Villányi, 302.