Evangélikus Élet, 2015. július-december (80. évfolyam, 27-52. szám)

2015-12-20 / 51-52. szám

20 -« 2015- december 20-27. SZLOVÁK OLDAL Evangélikus Élet „Zjavila sa milost Bozia, Rímskym 1,1-7. Mnohé prípravy na vianocné sviat­­ky spősobuje aj l’udská túzba zazit’ pocas niekoíkych dní Vianoc nieco iné. Pocut’ iné sióvá na iné témy, iné melódie, iné piesne ako pocas ostatnych dní róka. Túzime aj vi­­diet’ lepsí svet, lepsích fudí okolo nás. Túzime zazit; pokoj a radost’ vo svojom srdci i vo svojej rodine. S podobnymi ocakávaniami mozno vzdy nanovo vstupujeme do svia­­tocnych dní, hoci vieme, ze sa zno­vu nevyhneme sklamaniu z toho, ze clovek sa z lepseniu nezmení len tak z jedného dna na druhy. - Ako teda správne slávit’ Vianoce? Tak, ze sa otvoríme novému slovu a novému svetlu. Apostol Pavel nám toto Slo­­vo a Svetlo zivota predstavuje hned v prvych slovách listu Rímskym. Z tychto slov priam zjaví sa Bozie sláva, dőlezitost’ udalosti, jej pre­­vratny vyznam v histórii, v dejinách I’udstva i jej vysoká aktuálnost’. Sú to sióvá, ktoré hovoria o Jezisovi Kris­­tovi, nasom Pánovi, od ktorého sme spásonosná vsetkym ludom.” (List Tít. 2,11) prijali milost' a apostolstvo. Apostol Pavel spomína milost’ Pána Jezisa Krista. Nie je to len náhodná zmien­­ka, pretoze milost’ je základom kres­­t’anstva. Pán Jezis prisiel na tento svet z lásky k nám. Z lásky k nám sa stal nasím bratom, clovekom. Vzdal sa Bozej dodnosti, vzal na seba na­­se hriechy, trpel a umrel na krízi. Seba obetoval za nás, a tak nás vy­­slobodil z otroctva hriechov, diabla i smrti, bol vzkrieseny, je zivy a mocny. V milosti Pána Jezisa Krista je nasa záchrana. Skíze Jeho milost’ sú nám odpustené nase hriechy. To­to vsetko má obrovsky vyznam pre nás zivot v tejto casnosti, ale aj pre vecny zivot, v Bozom král’ovstve. Je potrebné, aby sme túto milost’ Pána Jezisa Krista prijali a denne sa ne­­chali viest’ Jezisom. A je nasím po­­slaním a úlohou, aby sme si to vset­ko nenechávali len pre seba, ale aby sme boli apostolmi, teda poslami Bozej lásky a milosti, aby ich zves­­tovali slovami i svojím konaním aj dnes, tam, kde sme alebo budeme v spolocenstve bratov a sestier v Kris­tovi, vo svojich rodinách. - Sme mi­­lovaní Pánom BohomíUvedomovat’ si to, prijat’ túto skutocnost’ a zit’ nou, znamená prijat’ do srdca Bozí pokoj. Milost’ a Bozí pokoj i radost’ v srdci je prichystaná nielen pocas Vianoc, ale kazdy den pre nás vset­kych. Aj pre osamelych, ci trpiacich, pretoze Pánom Bohom milovany clovek nikdy nie je sám! Milost’ vám a pokoj od Boha, násho Otca, a od Pána Jezisa Krista! ■ Dr. Milos Klátik generálny biskup ECAV na Slovensku „V Tvojom svetle svetlo vidíme.” (Z. 63,10) „Lúd, ktory chodí vo tme, uzrie veiké svetlo, nad tymi, ktorí byvajú v tem­­nej krajine, zaziari svetlo” (íz. 9,1) Pred Vianocami sme boli na návste­­ve u známych.Prisla vecerná hodina a ich malá dcérka sa ukladala spat’. Tak sme sa podujali, ze ju pöjdeme ulozit’ my. Miesto rozprávky sme jej rozprávali o Vianociach, ze práve na Vianoce sme dostali ten najvácsí via­­nocny darcek-Jezisa. Ked’ sa Jezisko narodil, boli pa­­stieri osvietení slávou Pánovou. Na znak toho sa zapaíujú na Vianoce sviecky a svetlá. Vianocné svetlo - vysvetíovali sme - poukazuje na ozajstné svetlo Jeziska. Ráno, ked’ sa zobudila, prisla do obyvacky a ukázala na svietaCi via­­nocny stromcek: ’’Aha, Jezisko!“ Prisla do kuchyne, a opát’ ukázala na svietiacu dekoráciu v okne slo­vami: “Jezisko!" V kazdej ízbe, pri vsetkych vianocnych svetlách na­­chádzala Jeziska. Chvíl’u sme uva­­zovali, ci sme to neprehnali. Az vte­­dy sme si uvedomili: maié dievcat­­ko nám pomohlo vidiet’ svetlo Bo­zej lásky v Jezisovi Kristovi na kaz­­dom mieste. Prajem sebe i citatel’om, aby nás tieto Vianoce mnozstvo svetiel ne­­oslepilo, ale pomohlo vidiet’ ten naj­väcsi Dar, ktory sme dostali. A nie­len na Vianoce. ■ Tubomír Turcan ■ Poznanie premiena na osobnú skutocnost Vianoce, Vel’ká noc, Zoslanie Svátého Ducha - to sú tri hlavné okruhy kres­­t’anskych sviatkov. Spomedzi nich je zoslanie Svátého Ducha najslabsse za­­písané vo vseobecnom vedomí. Je to skoda, lebo posolstvo tohto sviatku je rovnako závázné a dőle­zité ako posolstvo ostatnych dvoch. Mensia pozornost’ je mozno spóso­­bená tym, ze si pri Vianociach a Veí­­kej noci vieme urobit’ celkom kon­­krétne predstavy o ich obsahu, zatiaí co pri svätodusnych sviatkoch - tak sa mőze zdat’ - ide o nieco nená­­zorné, abstraktné, t’azko predstavi­­teíné. Túto situáciu presne opísal Pán Jezis, ked naznacil, ze pősobe­­nie Ducha sa podobá vetru: „Vietor veje, kam chce, pocujes jeho hlas, ale nevies, odkial' prichádza a kam ide.” Nedokázame teoreticky uspo­­kojivo opísat’ podstatu Svátého Du­cha, ale vysledky Jeho pösobenia sú konkrétne a zvrchovanie dőlezité. Biblickym podkladom svätodusnych sviatkov je v prvomrade správa o zoslaní Svátého Ducha na aposto­lov v 2. kapitole Skutkov apostolov, ale okrem toho mnozstvo biblickych vyrokov o tóm, co vsetko On koná, ako sa prejavuje v zivote jednotliv­­cov a zivote cirkvi ako spolocenstva. Nase poznanie o Svátom Duchu by sa obohatilo, keby sme si vo svo­jej Biblii nejakou vyraznou farbou podciarkli kazdú zmienku o Nőm. Vedeli by sme, aké siroké je pole Je­ho pösobenia, a zatúzili by sme, aby cím viac z neho bolo vidno aj na na­som zivote. V liste Galatskym je zoznam to­ho, co apostol nazyva öveim Du­cha. Ide o vlastnosti, ktoré májú charakterizovat’ kazdého skutocné­­ho krest’ana. Keby stále, neprestajne pősobili v zivote vsetkych, ktorí sa hlásia ku krest'anstvu, keby ich pő­­sobenie bolo vidno na osobnom, in­­dividuálnom správaní, keby pőso­bili v nasíeh rodinách, ale aj vo vset­kych ostatnych spolocenstvách, v ktorych sa krest’an pohybuje, bol by to cenny príspevok k ozdrave­­niu a obohateniu zivota v spoloc­nosti. A vsetko toto, také dőlezité, zivotne dőlezité aj pre nás kazdo­­denny zivot, je odvodené od pöso­benia Svátého Ducha. Akého rázu je toto pősobenie? Ide azda o nejaké magické pősobenie, ktoré by sa dalo dosiahnut’ magic­­kymi praktikami a ktoré by malo vplyv na cloveka bez ohladu na to, ci to chce alebo nechce? To urcite nie. Pán Boh bérié vázne l’udskú dőstoj­­nost’ a slobodu, ktorou On sá, obda­­ril nás l'udí. Sváty Duch urcite nelá­­me a neponizuje osobnost’ cloveka, ale naopak, pomáha jej k skutocnej plnosti a slobode. V jednom liste apostola Pavla cítame krásne sióvá: „Kde je Duch Pánov, tarn je slobo­­da.” Ale ako potom vedie Sváty Duch cloveka k tomu, aby sa v nőm pekné vlastnosti stali fungujúcou skutocnost’ou? Cítaním a stúdióm Biblie sa mé­ze kazdy do podrobností zoznámit’ s tym, co je skutocná láska, radost’, pokoj, zhovievavosí, neznosí, dob­­rotivost’, vernost’, krotkosi, zdrzan­­livost’. Naozaj by sme to mali urobit’, aby sme si osvojili cím presnejsie a podrobnejsie poznanie o tóm, ale tieto vlastnosti chápe Sváté Písmo. Lebo láska, radost’, pokoj a vsetko to ostatné je nieco celkom iné, ked’ o tóm hovoríme beznym svetskym spősobom, a nieco celkom iné, ked’ pri tychto úvahách vyehádzame zo zvesti Jezisa Krista, z posofstva pro­­rokov a apostolov. Toto vsetko si mőzeme a mámé osvojit’ usilovnym stúdióm Bozia láska Mőzeme presne vediet’, co znamená, ze nás Pán Boh miluje absolútnou láskou a ze nás z Jeho rúk nikto ne­mőze vytrhnút’. Ale ak zacneme po­­citovat’ nesmiernu radost’ z toho, ze sme takto milovaní a chránení, ak nás táto radost’ bude sprevádzat’ cez vsetky zivotné situácie, tak je ti die­­lo Svátého Ducha v nás. Láska k inym Mőzeme presne vediet’, co znamená milovat’ druhych ludí: mat' pre nich otvorené srdce, vediet’ sa cítit’ do ich polozenia, vediet: ich pochopit’, a aj robit’ konkrétne veci, aby sme im pomohli. Ale ak sa toto poznanie premení na skutocnost’, a my sa na­ozaj zacneme podia to ho správat’, kazdom stretaní s druhy mi, tak si mőzeme byt’ isti, ze je to dielo Svá­tého Ducha v nás. Radost’ Mőzeme presne vediet’, co je kres­­íanská radost’: ze je to radost’ z Pána Boha, a to nie iba pre dary, ktoré nám dáva, ale radost’ z Neho samého, ra­dost’ z toho, ze sme Jeho deti a ze mő­zeme na Neho orientovat’ svoje my­­slienky a túzby: radost; z Pána Jezisa Krista, radost’ z toho, ze v Jeho spolo­censtve mőze clovek cítit’ lásku a po­koj. Ale ak sa toto poznanie stane zi­­vou skutocnost’ou v nasom zivote a my budeme radost’ prezívat’ vo vset­kych situáciach - este aj v t’azkostiach a utrpení - tak si mőzeme byt’ isti, ze ona je dielom Svátého Ducha v nás. Pokoj Mőzeme presne vediet’, co je pokoj duse. Mőzeme naspamát’ póznát’ Je­­zisovú ponuku pokoja: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam: nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a ne­­strachuje.” Ale ak tento pokoj sku­­tocne pocítime a budeme ho nosit’ vzdy so sebou, a zacne z nás ziarit’ aj do násho prostredia, tak je to urcite dielo Svátého Ducha v nás. (...) ■ Ján Greso vedúci Katedry NZ EBF Stanislav BrtoS Nevycerpateíny pramen Boze,cos pramenom krásy studnicou zlatou.nekonecnou pre cely tento svet zdrojom si i ciel’om spásy jedinou pravdou.vecnou teraz i naposled obraz i podoba vtlacená v dusi kazdého cloveka zivotodarná voda ci milost’ v dusi to Láska preteká nevie.kto neskúsi ochutnat’ z Chleba vecného zivota. Sluzby Bozie pocas Vianoc a Nového róka v evanjelickej Kaplnke 24. december Stedry vecer o 14:00 h 25. december 1. slávnost’ vianocná o 10:00 h s Vecerou Pánovou 27. december Nedel’a po Vianociach o 10:00 h 31. december Záver obcianskeho róka o 16:00 h 01. januar Novy rok o 10:00 h Adresa: ul. Rákocziho c. 57/a Srdecne cakáme Vas!

Next

/
Thumbnails
Contents