Evangélikus Élet, 2015. január-június (80. évfolyam, 1-26. szám)
2015-05-24 / 21. szám
6 4i 2015- május 24. SZLOVÁK OLDAL Evangélikus Élet Stranu zostavila: Hilda Guláciová-Fabueová HRHH Sviatky pravdy „A ja budem prosit’ Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s várni az. naveky - Dúcba pravdy, ktorého svet nemőze prijat’, pretoze Ho nevidí, ani nepozná. Vy Ho poznáte, pretoze pri vas ostáva a bude vo vás.” (Ev. JÁNA 14,16-17) Blízia sa, patria k mojim najmilsím krest’anskym sviatkom. Dővod je jednoduchy - je to sviatok nehmatatel’ny, neuchopitel’ny l’udskymi zmyslami. Vácsina obyvatel’ov tejto krajiny casto ani netusí, ze také sviatky existujú. Ved’ predsa nemajú vonkajsie znaky. Nepecieme, nevaríme, nezdobíme príbytky, nenakupujeme darceky, némámé vyrazné rituály (casto pohanské, folklórne). Ba co viac - neposielame si ani pohfadnice s motívom Ducha Svátého, maily, ci sms-správy. Neorganizujeme koncerty, podujatia, trhy ci zbierky. Poviem to priamo. Ludia v podstate nevedia ako tieto sviatky májú slávit’. Ked’ze im chyba vonkajsia rozpoznatel’ná forma, stáva sa, ze tieto sviatky neberú privel'mi vázne a dokonca ich úplne ignorujú. Tazko nájdeme zretefnú informáciu o tychto sviatkov v tlacenych médiách ci na internete. Ved' akú „pútavú” fotografiu si na titulke casopisu viete v tejto súvislosti vőbec predstavif? Mozno je to chyba kresfanskych cirkví, mozno slovenskej ci slovanskej kultúrnej tradície, ze Svátodusné sviatky sekulárna spolocnosf nevníma. Mozno mámé privel’kú obavu hovorif o niecom, co sa nedá ani umelecky stvárnit' do ako tak „uveritel’nej” formy. A mozno jednoducho nedokázeme tieto sviatky tak slávit’ a svátif, aby sa aj svet nad nimi zamyslel. Mám vel’mi rada Svátodusné sviatky. Je to pre mna oslobodzujúci, súkromny az intímny sviatok, z ktorého sa úprimne teáim. Je dovrsením Kristovho diela na zemi. Zoslanie Ducha Svátého - Tretej osoby Boha - hovorí o celistvosti Bozieho zámeru s fudskym pokolením. Duch Sväty je osoba, ktorá sa prihovára fudskému srdcu, l’udskému duchu a Judskej dusi - inak. Po tichu, no s istym dőrazom. Duch Sväty prichádza ku nám aj teraz, je vsak dőlezité, aby sme dokázali rozpoznaf Jeho hlas, aby sme utísili myslienky, emócie. Je to zvnútornenie a naplnenie Bozej moci v nás. Skutky apostolov podávajú veími jasné svedectvo o tóm, ako Duch Sväty otriasol uceníkmi, otriasol Kristovymi nasledovatel'mi, ako ich zmenil. A zároven priviedol k formovaniu spolocenstva veriacich, základov cirkvi. V kontexte Svátodusnych sviatkov sa casto hovorí ako o narodeninách cirkvi. To je vonkajsí znak, ktorému uz Tudia dokázu porozumief. Podstatné je vsak to, na akom základe sa cirkev zrodila. A z coho vyjástla. Aky to bol silny impulz, ktory vniesol do Kristovho ucenia novy smer, novú nádej a istotu Bozej pravdy! Svátodusné sviatky sú vo svojej podstate o pravde. Pravde o Bohu, o Kristovi, o cloveku. O urcení, ktoré kresfanstvo dostalo do svojho vienka. Je to sviatok, ktorému treba vrátif nálezitú úctu a upriamif nan pözornosf krest’anov i nekrest’anov. Isteze pravda o nás, nasej dusi, nasom svete, spolocnosti, byva casto zdrvujúca. Ale jedine pravda nás oslobí od tmy, poblúdenia, zmátenosti rozumu a srdca. Zelám vám pozehnané sviatky Ducha Svátého a prijatie Ducha pravdy a vela vnútornej slobody! ■ Endre Lehoczky farár Daniela Horínková Prídi, Pozehnany! Znej Bohu chvála, Bohu sláva skvelá, z úst cirkvi zaznej hymnus vdacnosti. Duch Sväty ohnom pozazíhal celá i srdcia verné muzom dvanástim, z vysosti zóslany. Neohybné pery ucil Slova tajom, zapálil viery, lásky svetlá jasné, bezbrannú hrstku vyslal k sveta krajom plamenné semä siaf, co nevyhasne, dar hlbky poznaní. Osvietil umy, hladné sytil duse a putom Krvi spájal národy, nádejou v radosf menil doby krusné, k slobode ducha dvíhal z poroby a napinai chrámy. Jak niekdy oziaril hlavu Kristovu za zvukov hromu v rieke Jordáné, tak svieti, krstí, odvtedy vzdy znovu, dokial’ sa Bozím vsetko nestane, pred mocou zla chráni. Nuz zlietni, zostan, holubica biela! Plamienkom z neba horúcim, prosím, dnes möjho dotkni sa chladného cela, rozvlazuj srdce cistotou rosy. D*»í/4i PníoKnoínvl Poznanie premiena na osobnú skutocnosí Vianoce, Vel’ká noc, Zoslanie Svátého Ducha - to sú tri hlavné okruhy kresfanskych sviatkov. Spomedzi nich je zoslanie Svátého Ducha najslabssie zapísané vo vseobecnom vedomí. Je to skoda, lebo posolstvo tohto sviatku je rovnako závázné a dőlezité ako posolstvo ostatnych dvoch. Mensia pozornosf je mozno spősobená tym, ze si pri Vianociach a Vel’kej noci vieme urobif celkom konkrétne predstavy o ich obsahu,* zatiaíco pri svátodusnych sviatkoch kymi praktikami a ktoré by malo vplyv na cloveka bez ohladu na to, ci to chce alebo nechce? To urcite nie. Pán Boh bérié vázne l’udskú dőstojnosf a slobodu, ktorou On sá, obdaril nás l’udí. Sväty Duch urcite neláme a neponizuje osobnosf cloveka, ale naopak, pomáha jej k skutocnej plnosti a slobode. V jednom liste apostola Pavla cítame krásne sióvá: „Kde je Duch Pánov, tarn je sloboda.” Ale ako potom vedie Sväty Duch cloveka k tomu, aby sa v nőm pekné- tak sa mőze zdaf - ide o nie co nenázorné, abstraktné, tazko predstavitel’né. Túto situáciu presne opísal Pán Jezis, ked' naznacil, ze pósobenie Ducha sa podobá vetru: „Vietor veje, kam chce, pocujes jeho hlas, ale nevies, odkial’ prichádza a kam ide.” Nedokázame teoreticky uspokojivo opísat’ podstatu Svátého Ducha, ale vysledky Jeho pősobenia sú konkrétne a zvrchovanie dőlezité. Biblickym podkladom svátodusnych sviatkov je v prvom rade správa o zoslaní Svátého Ducha na apostolov v 2. kapitole Skutkov apostolov, ale okrem toho mnozstvo biblickych vyrokov o tóm, co vsetko On koná, ako sa prejavuje v zivote jednotlivcova zivote cirkvi ako spolocenstva. Nase poznanie o Svátóm Duchu by sa obohatilo, keby sme si vo svojej Biblii nejakou vyraznou farbou podciarkli kazdú zmienku o Nőm. Vedeli by sme, aké síroké je pole Jeho pősobenia, a zatúzili by sme, aby cím viac z neho bolo vidno aj na nasom zivote. V liste Galatskym je zoznam toho, co apostol nazyva öveim Ducha. Ide o vlastnosti, ktoré májú charakterizovaf kazdého skutocného kresfana. Keby stále, neprestajne pósobili v zivote vsetkych, ktorí sa hlásia ku kresfanstvu, keby ich pősobenie bolo vidno na osobnom, individuálnom správaní, keby pósobili v nasíeh rodinách, ale aj vo vsetkych ostatnych spolocenstvách, v ktorych sa kresfan pohybuje, bol by to cenny príspevok k ozdraveniu a obohateniu zivota v spolocnosti. A vsetko toto, také dőlezité, zivotne dőlezité aj pre nás kazdodenny zivot, je odvodené od pősobenia Svátého Ducha. Akého rázu je toto pősobenie? Ide azda o neiaké magické pősobenie, vlastnosti stali fungujúcou skutocnost’ou? Íítaním a stúdióm Biblie sa mőze kazdy do podrobností zoznámif s tym, co je skutocná láska, radosf, pokoj, zhovievavosf, neznosf, dobrotivosf, vernosf, krotkosf, zdrzanlivosf. Naozaj by sme to mali urobif, aby sme si osvojili cím presnejsie a podrobnejsie poznanie o tóm, ale tieto vlastnosti chápe Sváté Písmo. Lebo láska, radosf, pokoj a vsetko to ostatné je nieco celkom iné, ked’ o tóm hovoríme beznym svetskym spősobom, a nieco celkom iné, ked’ pri tychto úvahách vyehádzame zo zvesti Jezisa Krista, z posolstva prorokov a apostolov. Toto vsetko si mőzeme a mámé osvojif usilovnym stúdióm Bozia láska Mőzeme presne vedief, co znamená, ze nás Pán Boh miluje absolútnou láskou a ze nás z Jeho rúk nikto nemőze vytrhnút’. Ale ak zacneme pocitovaf nesmiernu radosf z toho, ze sme takto milovaní a chránení, ak nás táto radosf bude sprevádzaf cez vsetky zivotné situácie, tak je ti dielo Svátého Ducha v nás. Láska k inym Mőzeme presne vedief, co znamená milovaf druhych l’udí: maf pre nich otvorené srdce, vedief sa cítif do ich polozenia, vedief ich pochopif, a aj robif konkrétne veci, aby sme im pomohli. Ale ak sa toto poznanie premení na skutocnosf, a my sa naozaj zacneme podía toho správaf, kazdom stretaní s druhymi, tak si mőzeme byf isti, ze je to dielo Svátého Ducha v nás. Radosf Mőzeme presne vedief, co je kresfanská radosf: ze je to radosf z Pána nám dáva, ale radosf z Neho samého, radosf z toho, ze sme Jeho deti a ze mőzeme na Neho orientovaf svoje myslienky a túzby: radosf z Pána Jezisa Krista, radosf z toho, ze v Jeho spolocenstve mőze clovek cítif lásku a pokoj. Ale ak sa toto poznanie stane zivou skutocnosfou v nasom zivote a my budeme radosf prezívaf vo vsetkych situáciach - este aj v fazkostiach a utrpení - tak si mőzeme byf isti, ze ona je dielom Svátého Ducha v nás. Pokoj Mőzeme presne vedief, co je pokoj duse. Mőzeme naspamáf póznát' Jezisovú ponuku pokoja: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam: nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje.” Ale ak tento pokoj skutocne pocítime a budeme ho nosif vzdy so sebou, a zacne z nás ziarií aj do násho prostredia, tak je to urcite dielo Svátého Ducha v nás. Odpustenie Mőzeme teoreticky vedief, ze druhym Judom mámé odpústat’, ak aj nám Pán Boh odpustil a odpúst’a. Ale ak skutocne zacneme odpústat’ druhym do srdca, ako to ziada Pán Jezis Kristus, tak taky vnútorny div vnás mőze vykonaf jedine Sväty Duch. Toto platí aj o vsetkych ostatnych veciach, ktoré sa spomínajú v precítanom zozname ovocia Ducha, ako aj o vsetkych ostatnych charakteristickych znakoch nového kresfanského zivota, ktoré Biblia uvádza. Nemali by sme si vsak myslief, ze sme uz dosiahli cief svojej cesty, ak vo svojom zivote mőzeme zaznamenaf niektoré prejavy pősobenia Bozieho Ducha. Pred sebou mámé nesmierne dlhú cestu duchovného rastu. Kto si myslí, ze uz dosiahol vsetko, co bolo treba, ten sa nebezpecne myli a zacína stát’ na jednom mieste, zacína stagnovaf To patrí medzi tie najhorsie veci, aké sa cloveku mőzu prihodif. Nasou túzbou musí byf, aby sme neprestajne rástli, pokracovali na ceste duchovného a mravného napredovania. Uvedomili sme si, aké dőlezité, nezastupitefné, nenahraditel’né miesto má pri tóm Sväty Duch. Pri kazdom cítaní Svátého Písma - ked’si uvedomíme, co nővé cenne by malo byf pridané k násmu duchovnému profilú -mali by sme prosit’ o dar Svátého Ducha, aby sa aj to nővé poznanie premenilo v nás na nasu osobnú skutocnosf. Taká istá prosba by mala sprevádzaf aj kazdú zvesf na sluzbách Bozích a pri kazdom inom stretnutí s posolstvom Bozieho slova. Ked’ vo svojom zivote pocítime tento neprestajny pohyb smerom dopredu, ked’sa nás zmocní radosf celkom nového typu z toho, ze sa v nasom zivote objavujú vzdy nővé prvky krest’anskej existencie, potom pochopíme, aky ohromny vyznam má aj táto tretia vyrocná slávnost’ cirkevného roku. Prosíme Pána Boha, aby sa aj tohtorocné slávnosti zoslania Svátého Ducha stal osobnym, osobne prezitym sviatkom pre kazdého z nás.
