Evangélikus Élet, 2011. július-december (76. évfolyam, 27-52. szám)

2011-12-18 / 51-52. szám

Evangélikus Élet SZLOVÁK OLDAL 2011. december 18-25. » 23 Zjavila sa milost’Bozia, spásonosná vsetkym l’udom. (Titovi 2,11) Nebojte sa! „Ale anjel im povedal: Nebojte sa, ved’zvestujem Vám vel’kú radosí, ktorá bude vsetkému l’udu, lebo narodil sa vám dnes v mesteDávidovom Spasitel, ktory je Kristus Pán“(Evanjeliumpodl'a Lukása 2,10-11) Ako rychlo a ako íahko sa do násho zivota vkradne strach. Stací len jedi­­né slovo na to, aby sa dni násho po­­kojného zivota zmenili na zúfalstvo s ním spojené. Stací jedno jediné slovo avsetka radosí, ktorú sme prezívali sa premení na smútok. „Smrí, choroba, rozvod, nezamest­­nanosí, povoden, havária, vrazda, nest’astie, zrada, krádez“, tieto a este mnohé iné sióvá prinásajú do násho zivota strach, nepokoj a bez­­nádej. Oni sú tou ciernou dierou v ktorej mizne radosí i nádej, pokoj i síastie . Prítomnosí problému, ci si­­tuácie vyvolávajúcej strach, si casto vysvetíujeme ako neprítomnosí Bo­­ha v nasom zivote. Toho mocného Boha, ktory stvoril svet, jedinym slovom tvoril vesmír i vsetko éo ho napl’na. Mnoho veriacich l’udí sa práve na základe t’azkej zivotnej si­­tuácie rozhodne odvrátií od viery vzivého Boha. Utekajú od Toho, ktory je Kniezat’om pokoja rovno do rúk Bozieho nepriateía. Koíkí z kresíanov sa namiesto utiekania k Bohu a vytrvalej modlitbe vrhli do rúk lieéiteía, vestca, ci jasnovid­­ca? Ci azda Boh miéi a preto nám ani nie iné v dnesnej dobé nezostáva? Boh nemlcí. On sa prihovára v tóm správnom case k nám, aby nám nano­­vo vlial do zivota nádej, radosí i po­tesenie a daroval nám svoju lásku. Hovorí ku nám, aby priniesol svetlo do nasej tmy. Podobnú situáciu prezívali aj pastieri, ktorí si v jednu pokojnú noc konali na betlehem­­skych poliach svoju prácu. Strázili si stádo a premysíali nad svojim zivo­­tom, rodinami, nad tym, ci ich stádo v noci nie neohrozí a spolu cakali na príchod nového dna. V tóm ich pre­­mysíanie nieco vyrusilo. Zjavil sa anjel Pánov a oni sa zacali báí. Moc­­ní, nebojácni muzi, ktorí boli odhod­­laní svojim zivotom bránií a chránií svoje stádo, zrazu dostávajú strach. Nevedia co sa deje, na túto situáciu neboli pripravení. Oni cakali nepria­­tel’a a zrazu ich postretlo nieco úpl­­ne iné a necakané. Ako casto si aj my vzdychneme: „Tak toto sme naozaj neéakali. Vset­ko iné áno, ale toto nie!“. Spanikári­­me a zacneme híadat’ odpoved’ na otázku: „Preco práve ja? Kto mi dá ra­­du, kto mi teraz pomöze?" Neunáh­­lime sa. Cakajme na Bozie slovo aj v tej najneocakávanejsej chvíli. Keby boli pastieri vnecakanej chvíli naplneny hrőzou a strachom utiekli, neboli by sa dozvedeli posols­­tvo Bozej lásky. Ak by zutekali, nepat­­rili by medzi prvych, ktorí mohli vi­­dieí Jezisa. Prestrasení pastieri cakali a poéúvali slovo adresované práve im v tomto nocnom ustráchanom case. „Nebojte sa, ved’ zvestujem Vám vel’kú radóst...P Naozaj sa netreba báí? Skutocne mi Boh prinása riesenie? Méze On pomőcí prekonaí mój strach, vy­­riesií moju t’azkú situáciu? Niekto po­vedal, ze v Biblii sa 365 krát nachádza vyrok „neboj sa" - „nebojte sa“. Pri­­znám sa, ze som to nepocítala, ale viem, ze stací len jediné Bozie Slovo a strach pominie. Krásne to vyjadril stotník z Kafarnaume, ked’ vyznal: ...povedz len slovo a ozdravie mőj sluha." (Mat 8,8) Pán Boh sa k nám aj pocas tohto­­rocnych vianocnych sviatkov pri­hovára svojim mocnym avernym slovom. Slovom nádeje, radosti a po­koja. Nebojte sa, nebojme sa! Boh je s nami. Ak jedno slovo dokáze zme­­nií nase pokojné dni na trápenia, do­­vofme Pánu Bohu, aby Jeho jediné slovo upokojilo búrku v nasom zivo­te. Otvorme usi i srdce pocas prichá­­dzajúcich sviatocnych dni a zapocú­­vajme sa do Bozieho slova plného lás­ky a nádeje. Véd i nám znie tá radost­­ná zvesí z betlehemskych polí: ,Ne­­bojtesa, ved’zvestujem Vám vel’kú ra­dosí, ktorá bude vsetkému l’udu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávido­vom Spasitel', ktory je Kristus Pán“ ■ Hana Penicková Stedry vecer Izaiás 7,10-14 V Pánovi Jezisovi k nám prichádza sám Boh. Acház od­­mieta ponuku ziadaí si znamenie od Hospodina. Jeho sió­vá, ze nechce pokúsaí Hospodina, znejú zdanlivo vefmi pobozne. V skutocnosti sú prejavom jeho nedővery. Vte­­dy prichádza sám Hospodin so Svojou iniciatívou a dá­­va znamenie: Ajhl'a, Panna pocne porodí syna a dá mu me­nő Immanuel. Immanuel, éize Boh je s nami. Definitív­­nym spósobom sa toto znamenie uskutoénilo vtedy, ked’ sa narodil a na Zemi posőbil Bozí Syn, Pán Jezis Kristus. Jeho menő Immanuel, vyjadruje obsah a zmysel’Jeho zivot­­ného diela: On bol a asj dnes je reprezantom Svojho ne­­beského Otca pre nás, l’udí. Menő Immanuel sa dá íah­ko zneuzívaí a byva zneuzívané v tóm mysle, ze si élovek alebo skupina íudí povie: Boh je na nasej, nie na vasej stra­­ne. To je hrubé, hriesne zneuzitie tohto krásneho mena. Pán Jezis sa nenarodil na to, aby potvrdil nase sebecké cie­­le, ale prisiel preto, aby nám otváral óéi, aby nám ukázal, v éom sa mylime, aby nám ukázal, éo sú pravé hodnoty zivota a aby nám pomohol hl’adaí a získaí ich. Uprostred radostnej vianoénej nálady nám treba mai otvorené usi a srdce pre poéúvanie pravdy, aj kritickej pravdy o nás. Spolu s bozou pravdou prichádza v Jezisovi Bozia mi­lost’. Immanuel, Boh s nami,nám prinása oboje: pravdu aj milosí. 1. slávnost vianocná 1. Jánov 3,1-6 Nenápadny zaéiatok svetovej udalosti. Narodenie Spesiteía v Betleheme bo­­lo také nenápadné, ze o nőm vedel málokto. Napriek tomu vsak bolo zaéiat­­kom úzasného diania celosvetého vyznamu, ktorého prenikavy vplyv cítií dodnes. Slnko zaéína vyehádzai celkom nenápadne, no zakrátko sa jeho svet­lo síri vsetkymi smermi. Tak sa v betlehemskom diet’ati zjavila Bozia dob­­rota a láskavosí voéi nám, íudom. Je to veíky Bozí dar, ktory dostávame za­­darmo, bez svojich zásluh. Jezis Kristus nám prisiel povedaí, ze nás Pán Boh prijíma, akceptuje, hoci sme pre svoje hriechy nepriateími. Nielenze nás príj­­ma, ale aj tvorivo zasahuje do násho zivota. Koná na nás novy stvoriteísky éin, ktory mozno oznaéií ako nővé narodenie, nővé stvorenie. Pán Jezis na to vytvoril predpoklady celym Svojim zivotom a vykupitefskym dielom. Duch Sváty nám dáva silu a vedie nás, aby sme mohli zo dna na den rásí a pri­­blizovaí sa k svojmu koneénému cieíu vo vecnosti. Narodené betlehemské diéta nám uz teraz umoznuje osvojovaí si mnohé z toho, éo nás éaká vo veé­­nom zivote. Vianoéné dary, ktoré sú prejavom lásky, treba vdaéne prijaf. V cel­kom osobitnom zmysle to platí aj o jedineénom vianoénom dare, ktory nám Pán Boh dáva vo Svojom Synovi, Pánovi Jezisovi. Kazdy má toíko slnka, koíko sám prijme. Daniela Horínková Vd’aka Milovany Spasiteíu, dobry Pane Jezisi! Prijmi nasu vdáénosí vrelú, Syn éloveka najtichsí! Dakujeme za Tvoj príchod, skromny-slávny zároven. Nímz’ si historii vdychol nádej-ducha pochoden. Dakujeme za Tvoj zivot plny práce, obetí, miloval si tak hriesnikov, jak starcov, zeny, deti. Dakujeme, ze si lieéil, kázal, odpúst’al viny, mrtvych vzkriesil, zivych uéil, smrí podstúpil nevinny. Vd’aka i za cirkev svátú vystavenú na skale, spasenie, éo nesies svetu, za poklady trvalé. Slo venská príloha Stranu zostavila: Hilda Guláciová-Fabul’ová

Next

/
Thumbnails
Contents