Evangélikus Élet, 2011. január-június (76. évfolyam, 1-26. szám)
2011-06-12 / 24. szám
4 ◄! 2011. június 12. SZLOVÁK OLDAL Evangélikus Élet „Nie vojenskou mocou,ani silou,ale mijím Duchom-hovorí Hospodin mocností” (Zách 4,6) í. slávnost: svátodusná Ján 16,5-15 Biblické pravdy vyjavené v jednotlivych castiach Biblie zapadajú do seba ako skladacka a vytvárajú nádhernú mozaiku.Sl’ub,ktory v tomto texte Pán Jezis vyriekol.splnil do bodky. On odisiel.aby v Jeho mene prisiel od Otca Duch Sväty. Je nebiblické prosit’, aby Otec zoslal Ducha Svátého. Duch Sväty prisiel. On Prebyva v kazdom veriacom cloveku. Ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho. (R 8,9) Prejavy pritomnosti Ducha Svatého vo veriacom cloveku by mali byt’ viditel’né. Preto prosba, ktorú mámé vysielat’, je prosba o naplnenie Duchom Svätym.Neznamená to, ze dostávame z Neho viac, ale ze On zaplna väcsi a väcsi priestor v mojom zivote. Je to obraz domu s mnohymi miestnost’ami.Dovof Duchu, aby naplnil a ovládol vsetky oblasti tvojho zivota! Znamená to, ze Duch Sväty dostane viac z teba, dás Mu viac priestoru. Jezis sl’ubuje: Prideme k tebe a a budeme byvat’ u teba. Plnost’ Ducha je poslusnosi. Byt’ pod Jeho vedenim, kontrolou, zit’, konat’ - ako najlepsie viem, to je poslusnost’. Toto je nepretrzity proces: kazdy den mőzes prezívat’ v nádhernej spolocnosti. - Pros: „Pane, som tu, chcem Ti dnes slúzit’, dávam Ti viac - nechcem si nie zadrzat’!” 2. slávnost; svátodusná íKor 12,4-11 Duch Bozí zjednocuje.Splavovat divokú vodu je dobroruzstvo,ale aj riziko.Posádka raftu musí byt’ dókladne zosynchronizovaná, aby zvládla najmä t’azké úseky.Keby si hocikto z tímu zacal veslovat’ po svojom, ohrozil by célú posádku. Aj cirkevny zbor v Korinte prechádzal búrlivym vyvojom. Apostol Pavel im vycíta roztrzky, duchovnú pychu, smilstvo, súdne spory. Preto má tento üst predovsetkym Charakter napomenutia. Zároven v úvode listu vyjadruje vdacnost’ za to, ze nemajú nedostatok v nijakom dare milosti (charisdar Bozej müosti, duchovny dar). Teda títo krest’ania májú dostatocné obdarovanie od Boha, aby svoju búrlivú „plavbu” zvládli. Apostol vsak upozornuje, ze je to mozné len vtedy,ked budú dary Ducha vyuzívat: nie k povysovaniu sa nad ostatnych,alebo knejakej duchovnej exkluzivite,ale k jednote.Duch Bozí zjednocuje.Tam.kde sa l’udia hoci aj duchovne obdarení hádajú a rozhádzajú,tam Bozí Duch nekoná.-Túto stat’ o duchovnych daroch je dólezité cítat’ nie izolovene, ale v kontexte s celou kapitolou 12 a následnymi 13. a 14. kapitolou.Tam je jasne povedané, ze duchovné dary musia slúzit: k porozumeniu ajednote, kbudovaniu tela Kristovho, ktorého casti sú prepojené láskou. Jeho láska je najvyssí dar a najlepsia cesta. , Prijal si aj ty Ducha Svátého? Svátodusná sviatky nám hovoria k blíznemu. Dobre to hovorí aj Dr. Boh dá zivot vecny u Seba v nebeo tóm, ze apostoli prijali na Letnice Martin Luther v Malom Katechizme, siach. Ak vies znásat’ trpezlivo svo- Dar Ducha Svátého. „A Duch Sväty ze Duch Sväty cloveka posväcuje, aj je zivotné kríze, a aj smrt’, vo viere naplnil vsetkych apstolov” (Sk. 2,4) v Pána Boha, tak si prezil aj svoje Je tu vsak otázka: Mőzeme aj my povedaí, ze mámé úcast’ na dare Ducha Svátého? Nesprávnu odpoved’ tu dávajú príslusníci letnícneho hnutia: Ducha Svátého vraj má len ten, ktory hovorí cudzími jazykmi kto prezil tzv. „krst Duchom”, kto sa teda dostane do nábozenskej extázy, takze vydáva az nezrozumitel’né zvuky. (Podobny jav nábozenskych extáz sa vyskytuje aj u mormónov a u mohamedánskych dervisov, ktorí nie sú kresíanmi.) Apostol Pavel to vsak tak to nehovoril. Nechal nám jasnú smernicu: „V cirkvi radsej chcem prehovorit’ pät: slov zrozumitel’nych, aby som aj inych poucil ,nez desat'tisíc slov nezrozumitel’nym jazykom” (íKor 14,19.) Naopak, on hovorí: „A co by som aj anjelskymi jazykmi hovoril, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendziacim kovom a zvuciacim zvonom” (íKor 13,1.) A v tejto súvislosti apostol hovorí: „Ja vám ukázem lepsiu cestu” (íKor 12,31) A vtedy zlozil apostol Pavel svoju hymnu lásky (íKor 13.) Ak je pri cloveku láska k blíznemu, láska trpezlivá, dobrotivá, ktorá nezávidí a sa nevypína, nenadyma sa, nie je neslusná, nie je sebecká, nerozcul’uje sa, nezmysla zle. Neraduje sa z neprávosti, ale tesí sa s pravdou, láska, ktorá vsetko znása, vsetkému veri, vsetkého sa nádejá,vsetko pretrpí. Ak takáto láska je pre cloveku, to je znak pritomnosti Ducha Svátého vnás, pretoze láska k blíznemu je prvym ovocím Ducha Svátého (Gál 5,22) Ak má clovek dar Ducha Svátého, tak je potom Duchom Svátym do urcitej miery aj transformovany. Transformácia krest’ana Duchom Svátym nie je síce nikdy dokonalá. Zostávame aj nad’alej hriesni, svoj boj s hriechom v dősledku dedicného hriechu nejeden ráz aj prehrávame, ale predsa fudia to musia aj májú zbadat’, ze s tymto clovekom sa predsa len cosi stalo, on sa aspon snazí zit’ láskou ked’ toto posvátenie pri nás nikdy nie je dokonalé. Úprimná viera a nádej Dar Ducha Svátého sa prejavuje aj úprimnou a zivou vierou.zijes cely svoj zivot s Pánom Bohom? O Neho sa opieras v svojom zivote a vierou v Neho si presiaknuty? Hovorís spolu so zalmistom: „Niet pre mna st’astia okrem Teba (Zalmy 16,2) Potom más Ducha Svátého, a keby si cudzími jazykmi nehovoril. Dar Ducha Svátého má aj ten, kto má nádej v Pánu Bohu.kto si nezúfa v krízoch zivota, ale hovorí vo svojom srdei: „Co mi nalozí, chcem rád niest’.” Ten, kto veri, ze ráz mu Nádych duse Modlitieb neúrekom . Ústami vyslovenych Co srdce poskladalo A pribújajú vekom My mőzme z nich Vencov a nie málo Zhotovit’ zivych Duchovnych kytiek Prosbami naplnenych Dopraj ze nádych Nech prúdi riek Prestami z ocí uplakanych Tiect’ dolu tvárou Tak odplav hriech Nech s novou jarou Zakvitne l’udské vnútro By aspon obraz Rajskej záhrady Sa odrazil V zrkadlení Ludskej duse. Stanislav Brtos Letnice, aj keby si nevedel povedat’ presne, kedy sa tie tvoje Letnice odohrali. Dalsím znakom toho, ze niekto prijal dar Ducha Svátého je, ze má clovek citlivé svedomie. Ked’ urobí nieco zlého, tak ho to mrzí a ciní z toho pokánie. Podobá sa apostolovi Petrovi, ktory po zapretí Krista plakal. Bezcitní lúdia a nenapraviteíní egoisti, ktorí vidia len seba samych, sú íudia bez Ducha Svátého, aj keby sa akokol’vek hlásili ku kresíanskej viere. Znakom prebyvania Ducha Svátého v nás je aj nás modlitebny zivot.Nemusia to byt’ vzdy dlhé modlitby, ani opakovanie Otcenásov. Krestían má byt’ stále naplneny modlitebnym duchom. Apostol Pavel hovorí: „Neprestajne sa modlite!” (iTes 5,17) Krest’an má stále vysielat: k nebu tzv. ihrickové modlitby, ktoré ako maié iskricky letia k nebu: „Pane, Boze, pomáhaj mi v mojej práci. - Dakujem Ti, Boze, za to, ze si mi pomáhal po cely den. - „Ak toto robís.más Ducha Svátého, lebo Duch Sväty je Duchom modlitieb.” (Rm 8,26) Takto by sme módii pokracovat’ d’alej. Stací, aby sme k tómű splnaü kritéria,ktoré apától Pavel vymenúva, ze sú ovocím Ducha: Gál 5,22-23. To neznamená zivot bezhriesny. Ved’ zároven v nasom srdei je aj zlé. Ozyva sa v nás aj dedicny hriech so svojím sklonom k hriechom: Rm 7,18-19. A predsa aspon vől’a k dobrému má byt’ pri krest’anovi ako znak pritomnosti Ducha Svátého v nás. Apostol Pavel k tomu hovorí o sebe: „Nie, ze by som bol dokonaly, ale snazím sa.” (Fii 3,12.) Prosme teda o tento dar, aby Duch Sväty prebyval v nasich srdciach a nás - aj ked v nasej nedokonalosti - posvácoval. To, co bude na nasom posvátení chybat’, to nám Pán Boh milostivo odpustí pre zásluhy násho Pána Jezisa Krista, ak naozaj Duch Sväty a Jezis Kristus zijú skrze vieru v nás. (Gál 2,2.6) ■ Igor Kiáá
