Evangélikus Élet, 2010. július-december (75. évfolyam, 27-52. szám)
2010-12-19 / 51-52. szám
26 2010. december 19-26. Evangélikus Élet Slovenská príloha Stranu zostavila: Hilda Guláciová-Fabul’ová Vianocny smútok „Vianoce, Vianoce prichádzajú, síastné a veselé.“ Uá sa blíái opät’ cas st’astia a radosti. V reklamách sa vsetci st’astne usmievajú, pre svoj ich blízkymi darceky chystajú. V srdci cloveka vládne radost: a pokoj. Teda, mai by. Ked’ sa vsak pozrieme okolo seba a zacneme vnímat’ l’udí okolo nás, zistíme, áe po pokoji a st’astí, akoby sa zl’ahla zem. Po potulkách mestom sa namiesto pokoja stretneme s nervozitou a uponáhl'anost’ou. V obchodoch i na cestách s arogankeho, alebo ho sprevádzajú na ceste utrpenia, bolesti a nemoci. Ten smútok zostáva ukryty v hlbinách nasich side i vo vnútri nasich rodín. Samotná atmosféra Vianoc nedokááe zmenit: situácie v nasom áivote, nemöze premenit’ nenávist’ na lásku, nepokoj na pokoj, smútok na radost’. Dalsia vypoved’ dievcat’a dodáva: „Vytvorila sa skupina pre l’udí, ktorí nenávidia Vianoce. O com sú vlastne Viano.ee? O pretvárke l’udí, ze ako sú radi, ze sa vidia a mőáu si povedat’ tnost’ou. Vo vzt’ahoch s podvodom, klamstvom a nenávistiou. Podobná situácia sa odohrala aj pred vyse 2000 rokmi v „DOME CHLEBA“ - v Betleheme. Ludia preáívali svoje kaádodenné problémy a starosti. Mnohí boli v Betleheme iba na návsteve u blízkych, aby sa dali zapísat’ kaády do svojho mesta, plniac cisárov príkaz. Na Zemi sa zrodil novy áivot. Prichádzal „Predivny Radca, mocny Boh, Otec vecnosti, Knieáa pokoja.“ (Biblia, Izaiás 9,5) Boh sa stal clovekom, zrodil sa v mastafke uprostred l’udskej biedy, bolesti, trápenia i ustarostenosti. A mnohí o tóm nevedeli, Boái príchod na svet nevnímali a domov sa vracali bez zvesti o knieáati Pokoja. Domnievam sa, ze podobná scéna sa odohráva aj dnes, po vyse 2000 rokoch. Síce inak obliekame, inak premysl’ame, inak vystupujeme navonok. Ale v srdci zastávame rovnakí. Nesúc svoje drobné radosti i svoj nemaly áial’. Napriek tomu, ze vo vianocnom období hovoríme castejsie o radosti a st’astí, zostáva coraz viac len pri reci. Nevieme a moáno sa bojíme ju skutocne preáívat’. Vypoved’ 17 rocného dievcat’a podáva o tóm presvedeivy dökaz: „Cítim smútok, ale zároven sa tesím na Vianoce. Ale vády ked’ sa na nieco tesím tak to dopadne hrozne... tak radsej sa nebudem tesit’!“ Mnohí z nás möze mat’ podobné pocity pri myslienke na blíáiaci sa príchod Vianoc. Viacerí preáili toho roku krízu v rodine, vo vzt’ahoch, iní prisli o zamestnanie a zápasia o preáitie. Smútok zostáva realitou aj v zivote tvch z nás, ktorí stratili blíz„mám t’a rád”? Tieto tri krásne sióvá sa dajú povedat’ pocas celého roku, nielen na Vianoce ... Co by to boli samozrejme este Vianoce bez darcekov, zhonu, nepokoja a smútku kvőli tomu, ze sme nedostali to, co sme tak neskutocne chceli? A este k tomu tie úbohé reklamy v televízii, ktoré zacali uz hádam v júli. NENÁVIDÍM VIANOCE! „ Preco májú mladí ludia takí pohl’ad na Vianoce? Preco sa pocas nich v nás nie nemení? Je to pre to, lebo neprijímame do srdea nám narodeného Spasitel’a. On je ten zasl’úbení Záchranca, predivny Radca, mocny Boh, Otec vecnosti a Knieza pokoja. U Neho je radost’ i pokoj. Ak sa priblíáime k Bohu, On sa priblíái k nám. Ak do Jeho rúk vloáíme nás smútok i starosti, On nám do srdea vloáí ten skutocny pokoj, radost; i lásku. Boh sa priblíáil svetu, dal a dáva mu svoju Lásku. Záleáí len na nás, co s nou urobíme, ci ju prijmeme, alebo nou pohrdnem. Hoci sme vel’mi podobní Judom áijúcim pre 2000 rokmi s nasou bolesíou, trápením i smútkom; nezostanme im podobny v pohrdnutí Jeáisom. On je tu! Len vd’aka Nemű a len s Ním májú Vianoce ten pravy vyznam. Len ak prijmeme vianocné posolstvo Boáej lásky, pokoja a radosti, zacneme Vianoce s radost’ou ocakávat’ a napriek okolnostiam v pravom pokoji prezívat’. Pokojné prezívanie Vianocnej radosti z narodenia Kniezat’a Pokoja Vám zeiá! ■ Mgr. Hana Penicková, evanjelická farárka Vianocná dobrá zvest: „Zjavila sa milost’Bozia, spásonosná vsetkym l’udom”(List Tít 2:11) „Narodil sa Kristus Pán, vesel’me sa! Z ruze kvet vykvitol nám, radujme sa! Z áivota cistého, z rodu král’ovského nám, nám narodil sa!“ - spievame radostne, veselo v Stedry Vecer túto krásnu piesen Juraja Tranovského. Ale naozaj mámé tú vel’kú radost’ tej vianocnej dodrej zvesti-ako mali na prvych Vianociach pastieri,ked poculi anjelsky chór spievat’: „Nebojte sa, ved’ zvestujem vám vel’kú radost’, ktorá bude vsetkému l’udu, lebo narodil sa Vám dnes v meste Dávidovom Spasitel’, ktory je Kristus Pán.“ (Ev. p. Luk 2,10-11) Ludia v nasom dnesnom svete sú sklamaní, beznádejní. Vel’a pracujú, snazia sa, bezia... A náhle pride nejaká katastrofa: ako sme mali v tomto roku na jár zátopu v nasej krajine. Alebo nedávno to cervené blato, ktoré vypuklo pri meste Ajka a ludia si stratili svoje domy a vsetko, co zatial’ získali. Ti ludia stratili aj chut’ do zivota, stratili aj svoju nádej. Do tohto beznádejného sveta chce posielat’ aj teraz odkaz nás Hospodin: Ludia, predsa mőzete mat' nádej a radost’ - „Lebo zjavila sa milost; Bozia, spásonosná vsetkym Judom." - skrze násho Pána Jezisa Krista, Koho dal, daroval nám nás Hospodin. Ten nás Jezis Kristus si tam nechal nebies, nebeské král’ovstvo a stal sa clovekom, stal sa chudobnym. Ten Jezis Kristus prisiel nás hl’adaJ, spasit’, vykúpit’. Ten Jezis Kristus priniesol nám milost’, lásku Boziu. Prisiel za to, aby pre nás potom mohol dat’ svoj cely zivot. Ten nás Jezis Kristus chce, aby v tychto dnoch, na tieto krásne sviatky sme sa utísili, aby sme zastavili, aby sme si uvedomili: Ten nás Jezis Kristus, ktory si splnil milostivú völu svojho nebeského Otca a prisiel na nasu biednu zem spasit' nás vsetkych. V Jeho osobe sa stelesnila Bozia láska, ktorá chce nás aj dnes objímat’, prijímat’, spájat’ a nosievat’ láskavo, milostivo kazdodenne. Ten nás Jezis Kristus chce, aby aj my - v Jeho láske - prijímali jeden druhého, aby v Jeho svetle milosti sme uvideli: Co je podstata tych sviatkov. „Tak Boh miloval svet, ze Svojho Jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale vecny zivot mai kazdy...“ (Ján 3,16) Nás Pán Jezis chce nase srdeia si ocistit’, posvätit’ a pripravit’: aby potom mohli byt’ Boáim stánkom. Nás Pán Jezis chce sa narodit’ v nasich srdciach, aby tam byval On so Svojími darmi: s Jeho láskou, pokojom a radost’ou. Nech sa stane aj s nami Boái zázrak na tieto vianocné sviatky, aby sme mohli naozaj radostne ,veselo spievat; spolu: „Cuj, slávny neba ples: Kristus narodil sa dnes! Sláva Bohu na nebi, pokoj Judom na zemüPlesaj l’udstvo, vzdávaj cest’ za radostnú spásy zvest’: Novorodeny KráJ teba spasit’ zavítal!" ■ H. G. F. Zaciatok zmeny „Lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasitel] Kristus Pán” (Lk 2,11) Dnes, ked’mámé moánost’ volat’ mobilom do zahranicia, posielat’ e-maily do celého sveta a prostredníctvom internetu získat' akékol’vek informácie, je t’aáké predstavit’ si, co kedysi znamenala druáica vel’kosti basketbalovej lopty. Ale, ked’4. októbra 1957 vypustil Sovietsky Zváz na obeánú dráhu Sputnik, prvú umelú obeánicu Zeme, zacal sa moderny vesmírny vek. Zmenil sa chod historic. Národy sa ponáhl’ali dobehnút’ Sovietov, technicky rozvoj sa zrychlil a strach z toho, co to bude znamenat’ pre l’udstvo, sa striedal s nádejou. Udalosti, ktoré menia prítomnost’ a budúcnost’, sú pre súcasníkov casto nezrozumitel’né. Tak to bolo aj pri príchode Jeáisa na túto zem. Bol iba diet’atkom,ktoré sa narodilo obycajnym manáelom v malom meste. Ale táto udalosí zmenila chod histórie. Sióvá, ktoré povedal anjel pastierom sa zacali sírit’: „...lebo v Dávidovom meste sa vám narodil Spasitel’, Kristus Pán." (Lk 2,11) O devát’nást’ storocí neskőr napísal Philips Brooks o Betleheme toto: „V tebe sa stretli nádej a strach vsetkych rokov." Ked’ otvoríme svoje srdce Kristovi a uznáme Ho za svojho Spasitel’a a Pána, smer nasej osobnej histórie aj nasej budúcnosti sa zmení. Táto vel’ká radost’ je pre kaádého a v kaádom kúte sveta. Strom pozehnaní Citál som o mladych manáeloch, ktorych podnikanie skrachovalo, a preto mali vel’mi málo penazí, ktoré by mohli minút’ na Vianoce. Ale aj tak sa rozhodli usporiadat’ vecierok. Hostí privítal céder ozdobeny snúrami svetiel a malymi zrolovanymi kúskami papierov priviazanych stuákami ku konárom. „Vítajte pri nasom ströme poáehnaní,” povedali so sirokym úsmevom. „Napriek t’aákostiam, ktoré nás prostetli, nás Pán Boh röznymi spősobmi poáehnal, a preto sme sa rozhodli zasvátit’ tento strom Jemu. Na kaádom papieriku je napísané poáehnanie, ktoré sme od Boha tento rok prijali.” Tento mlady pár presiel odvtedy este mnohymi dalsími skúskami. Ale oni sa rozhodli spoliehat’ na Pána. Casto spomínajú, áe Vianoce s ich „stromom poáehnaní” boli jedny z najkrajsích, pretoze mohli vyznávat’ ako Mária: „Mój duch zajasalvBohu, mojom Spasitel’ovi... pretoze urobil so mnou veiké ved ten, ktory je mocny.” (Lk 1,47-49). Nech sú tvoje Jaákosti akékolvek, nemóáu ti pokazit’ Vianoce, pretoáe nie nemőáe „pokazit’” Krista. Sústred’sa na Pána Jeáisa a hl’adaj spősob, ako by si sa mohol podelit’ o svoje poáehnanie s inymi. Moáno svojím „stromom poáehnania”? „O, prijmi vd'aku, Boze vsemohúci. Tys darca, co vsetko najlepsie dávas. Stvorenie vsetko Ti vrúcnespieva dnes: „Búd’ Tebe vd’aka a sláva”.
