Evangélikus Élet, 2009. július-december (74. évfolyam, 27-52. szám)

2009-12-20 / 51-52. szám

Evangélikus Élet

SZLOVÁK OLDAL

2009. december 20-27. *• 23

Slo venská príloha

Stranu zostavili: Tímea Guláciová, Hilda Guláciová-Fabuíová

„Cas radosti, veselosti sveta nastal nyni...” (Miks,i-4/a)

► „Cas radosti, veselosti sveta nastal nyni“ - tak spievali nasi predkovia. Tak sa povzbudzovali jeden druhého nasi milí rodicia na Vianoce, na Stedry vecer, ked’ sa zbierali na slávnostné Bohusluzby a po sviatocnej veceri isii pod okná svojím milym, aby zaspievali prekrásne vianocné pesnicky, aby aj tym chválili Vsemohúceho.

Nik necitíl t'archou spievania na Stedry vecer, na Vianoce. Kazdy radost’ou cakal prílezitosf, aby mohol sa zapojit’ do spevu. Vyznamenanym sa cítil ten dospievajúci, ktory sa mohol zúcastnií na tychto prílezitostiach. Tieto staré zvyky, bohuziaí, sú uz iba pamiatkou.

Ale sa tesíme, ze táto perla, táto pekná piesen z Tranosciusa sa dostala aj do nového mad’arského cirkevného spevníka, ale aj v celej krajine znie prekrásna piesen: „Cas radosti, veselosti...“

Ale preco spievame, ale preco sa tesíme, jasáme na sváté Vianoce?

1. Narodil sa v Betleheme Spasitel’, Osloboditel’,

Jezis. Prorok Mikeás uz viacimi storocmi pred narodením Jezisa hlásal, ze z efrataiského malého Betlehema bude pochádzat’ „Messiás“, kto bude vládnut’ nad Izraelom“. Pozoruhodná je táto prófécia! To nám zjaví, ze Otec Vsemohúci plánovite koná. Pán Boh uz od zaciatku mai plán so svetom, s fudstvom. My v svete mnohokrát len chaos, zmätok pozorujeme, vidíme strasny zápas medzi národmi, hromadné zlo, súzenie, muky miliardov. Mnohí si kiadu otázku: kde je Pán Boh, preco to trpí, aby mocny vyuzil, zahanbil slabého, aby násily utískal mieromilovného. My l’udia vidíme len to. Ale je pravda aj to, co matka Jezisa, Mária hovorila: „Mocnych, mohutnych zrútil z trónu a ponízenych vyzdvihol Pán Boh“. To vykonal aj s Betlehemom. Toto maié, bezvyznamné mestecko vybral,

aby sa narodil v nőm tvrdo ocakávany Spasitel’, Jezis a nie v hlavnom meste v Jeruzáleme. Boh stále talc riadi, ze mohutnych ponízi avelebí mieromilovnych. Stojí na strane ponízenych, opovrhnútych, chudobnych. Svoju cirkev aj v nasej dobé povzbudzuje na ich pomoc.

2. Pán Boh len za krátku cas pustí, aby jeho národ trpel. To hlásal aj Mikeás vt’azkych, bolestnych rolcoch vzajatí babilonskom. Otom rozprával aj Pán Jezis ked’ tak hovoril: „...ale zármutek vás obráti se v radosf...“ (Jn. 16,20.) Pán Boh sa netesí súzenia, trápenia cloveka. Len za lcrátky cas nás trestá, len za krátky cas

nás skúsa. Neldadie na nás vácsiu t’archu ako vládzeme. Mozno, ze dnes aj viacti si myslia tak, ze sú nevydrzatelné ich bremená.

Strasne vel’a je tá starosf, choroba, trápenia, smútok co sa valí na nich. Vzdychnu si: „Opustil ma uz aj Boh!“ Boh neopustí nikoho. On nás miluje. Jeho láska je nielen súcitná ale obetovná cinnosf. Lebo jestvuje vácsia láska, ako to, ze niekto si zivot obetuje za druhého. Diéta Betlehema v dobé dospelosti - ako Syn Bozí - si dal zivot za nás. Za kazdého cloveka. Jezis za célé l’udstvo zomrel avzkriesil sa. Aj preto mőzu

vznief radostné piesne na célom svete.

3. Jezis nielen umrel, nielen vzkriesil sa za nase spasenie, ale zastane pred svoje stádo.

Vedie si stádo. Vedie v nőm veriacich, na neho pozorujúcich, jeho nasledujúcich. Tych, ktorí pocúvajú nanho.

Podstata zivota krest’anského je: nasledovanie Jezisa. Pána, Spasiteía len tak mőzeme nasledovaf, ak dávame pozor nanho. Ked’ pustíme, aby Duch Sváty nás usmernoval. Nasa najväcsia bieda je, ze nesledujeme verne násho Pána. Konáme len podl’a nasom. My chceme si svoj zivot riadif, viesf - a nepustíme, aby nás Vsemohúci Pán nariad’oval s nami.

Neposlúchneme ho, ale cakáme, aby On uskutocnoval to co, my si ziadame. A tak nasledujú v nasom zivote neúspechy, sklamanie a porázky.

4. Spasitel’, Sloboditef pokoj dá. Najprv pokoj srdca a dusi. To, co okrem neho nik nevie nám daf. Tento pokoj je odpustenie hriechov. Tento pokoj je následkom istoty spasenia.

Brat, sestra, más ty takyto pokoj? Si isty v spasení? Verís naozaj, ze Jezis aj Teba spasil, aj Teba volá? Aj Tebe pripravil miesto vjeho král’ovstve? Vies, ze aj na Teba zveril sluzbu? ö Mozno, ze nie iné ako

h-2 sluzbu modlitby a lásky. Okolo nás sú mnohí, ktorí sú hfadajúci, nespokojní, túzia po láske. Miluj ich! Pomáhaj im! Ak si uz skúsil pokoj Jezisa, oddaj ho aj inym!

Vianoce spomínajú tak, ako sviatky lásky a pokoja. Naozaj je to, lebo

sa vtedy stalo zjavnym, ze:....tak Buh

miloval svet, ze Syna svého jednorozeného dal, aby kazdy, kdoz veri v neho, nezahynul, ale mai zivot vecny“ Preto nech znie radostné piesen, piesen nasich predkov: „Cas radosti, veselosti svetu nastal nyni; Nebo Buh vecny, nekonecny narodil se z panny...“ Amen.

■ Magda Sabová-Conkaová

Najkrajsie hviezdy

Kazdy z nás má urcite rád tie krásne noci, ked’je obloha bezoblacná a vidno na nej vsetky hviezdy. Tak ako na oblohe svietia hviezdy a prinásajú do nasich dusí pokoj, tak mőzeme aj my, l’udia, byf akymisi hviezdami pre inych l’udí. Hviezdami nádeje, lásky, pokoja a dobroty.

Podl’a mna sú najkrajsími hviezdami oci malych detí, ktoré sú st’astné, kedze nevedia, co ich na tomto svete caká. Nie sú poznacené zlobou l’udstva

a to ich robí sfastnymi. Sú také nevinné a bezbranné. Snazírrittsa aj my aspon obcas byt’ takymito defmi, ktöré prinásajú st'astie tomuto svetu? Nechajme za nás hovorif nase skutky. Nech kazdy kto sa pozrie do nasich oci, vidí, aki sme. Pomáhaj me inym. Mőzeme s tym zacaf práve na Vianoce. Ved aj Vianoce sú akymsi zaciatkom niecoho nového. Zaciatkom hového zivota, ked’sa narodil Jezis Kristus, ktory práve za nás neskőr zomiera na krízi. Zomiera práve za nase hriechy, za zlobu aj tohto sveta: mozno aj preto, ze vyhlasi úzasné hviezdy nádeje a lásky v nasich ociach a v nás.

Myslím si, ze práve cas Vianoc, tych krásnych sviatkov, ked’si znova célé rodiny zasadnú za jeden stől a na nebi svietia tie najkrajsie hviezdy je casom na to, aby sme v sebe opäf zapálili jas nasich hviezd a pokúsili sa aj lepsie medzil’udské vzt’ahy.

■ Veronika Hurná

„Velebí moja dúsa Pána a mőj duch sa rozveselil v Bohu, mojom Spasitel’ovi. Dokázal moc svojím ramenom, rozprásil tych, co sa povysovali zmysl’aním srdca: mocnych zhodil z trónov a povysil ponízenych, lacnych nasytil dobrymi vecami a bohatych prepustil naprázno.“ (Lk 1,46.47.51-53)

Prvá slávnosí Vianocná

A to Slovo sa stalo telom, prebyvalo medzi nami, a my sme hl'adeli na Jeho slávu. (Ján 1,14)

Títovi 3,4-7

Dedicia podl’a nádeje. Vianoce, sviatky narodenia Spasitel’a sveta, sú svedectvom nebies, na akom základe dőjdeme spásy. Nehovorila o narodení nejakého guru = ucitel’a, ktory by nás rőznymi nábozenskymi praktikami viedol cestou samospasiteínosti. Táto cesta bola Judom vzdy blízka. Vyjadruje túzbu cloveka zaistif si nielen pozemsky, ale aj posmrtny zivot. Takéto myslenie nie je blízke len vychodnym nábozenstvám. Stretávame sa s ním aj na pőde Biblie (bohaty mládenec, Mt 19,16-30), a nie je cudzie ani v dejinách kresfanstva. Zjavenie dobroty a láskavosti násho Spasitel’á (v. 4), ktorú si na Vianoce sprítomnujeme, nám neustále pripomína, ze základom

násho spasenia nie je nás nábozesky vykon, ale Bozí cin. Je to pozvanie otvoreného Bozieho nárucia pre kazdého cloveka. Nie pre skutky spravodlivosti, ale z Bozej milosti, aby si nikto nechválil (v. 5). Viditelhym sviatostnym znakom tejto otvorenej Bozej náruce je kúpéi’ znovuzrodenia (krst sváty) a obnovujúca moc Ducha Svátého. Je to Bozie ponuka pre nás, a nie nase vlastnícstvo. Pavel to krásne vyjadril slovárni: „Stali sme dedicmi podl’a nádeje" (v. 7). K dedicstvu nemőze dedic nie pridaf. Mőze ho iba prijaf alebo odmietnuf. Co urobís Ty s dedicstvom podl’a nádeje, na ktoré Ta aj tieto Vianoce upomínajú? (ES 41)

Pornói mi, Hospodine, Bote mőj! Zachrán ma podl’a svojej milosti! (Zahn 109,26)

Lebo tak Boh miloval svet, ze Svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale vecny zivot mai kazdy, kto veri v Neho. (Ján 3,16)

Vianoce

Prisiel si, Pane Jezisi, prisiel si v pravej chvíli.

Proroctvá najkrajsie sa uz naplnili.

Je to cas milosti od Boha nám dany, prisiel na tento svet Spasitel’ vyekávany. Radosf vefká prisla na kazdy kúsok zeme, narodilo sa Bozie diéta v judskom Betleheme.

Chudobná mastal’ka, predsa je nám miiá, nebolo iného miesta, tam Mária poroddá. Len trochu slamy, chudobné jasle, nad Bozím majestátom v pokore zasnem. Nehl’adám král’ovsky palác ani králővskú kolísku, preslávna je to chvíla, LÁSKA je nablízku. Vianocná glória Sláva Bohu, sláva,

Boh na vykúpenie Syna svojho dáva.

V nőm láskou zahrnul cely ten svet, nad tento Bozí dar vácsieho uz niet.

Nech znie SLÁVOSPEV na tvári celej zeme,

prebyvaj, PANE Jezisi, v nasich srdciach tak ako v Betleheme.

■ Ján Misák

FOTÓ: LUKACS GABI