Evangélikus Élet, 2009. július-december (74. évfolyam, 27-52. szám)
2009-11-01 / 44. szám
6 4i 2009- november i. HÍWWWW ■—BMWMMMMMMHHBBB SZLOVÁK OLDAL Evangélikus Élet Slovenská príloha Stranu zostavili: Alzbeta Nobiková, Hilda Guláciová-Fabulává Nik nemőze polozit’ okrem toho, co je polozeny, a tym je Jezis Kristus. íKor. 3:11 Ad fontes! „Duch a nevesta hovoria: Prídl Kto pocúva, nech povie: Prídl Kto zízni, nech pride! Kto chce nech si naberie zadarmo vodu zivota!” Zjavenie Jéna 22,17. Zbúrany svet nás vita z kazdého boku. Hnev, nenávist’, nadávania oproti jeden druhému jednotlivcov, rodiny, národy. Co tu bude? Co búdé s nami? Odpoved je veJmi jednoducháxo mi chceme?! Co si mi vyberieme? To bude! Ale pred tym ako by sa tento vyber stál: s otvorenou dusou, naozaj na Jeho odpoved’ cakajúc nám nácin pred Hospodinom zastát’. Pred tou Vládou od ktorej by sme sa boli mali aj doteraz dozviesf, ze co mámé robit’, tak by svet nebol spadol do toho kaosu v ktorom sa teraz dusí. A vtedy by clovek mohol pocuf Bozie volanie: „PrídJ Prídl Kto zízni, nech pride!" Nie k vofaktorej strane! Nie k vol’aktorému víhodnému uceniu (Jóga meditácia atd.)! Nie este k viacej robote! Jediná cesta jestvuje: Naspät’ k Bohu! Naspät’ ku Krízu! 492 rokov je tomu, ked’ jeden mních, kto uz mai doktorát, kto uz bol profesor vied teológii, kto uz mai aj za sebou, aj pred sebou kariét, ale napriek tomu vsetkému strasne bol smädny! Na volaco cisté bol smädny, na volaktory vnútorny pokoj, na naplnenia dusi bol smädny! A videl, ze sú aj druhí smädni, a videl, ze ako sa napája svet z necistych pramenov, ze ako sa napája pri necistych studnickách. Aj vtedy bol kaos: Bohactsvo, hojnost’ na jednom boku, prestrasná chudoba na druhom. A kde bola cirkev? Za peniaze predávala Bozie král’ostvo, vecny zivot - odpustenia hriechov. Ale Boh tam bol v tej primitívnej chisticke, v ktorej brat Martin sa na kolenách mordoval - hl'adal ten cisty pramen -as hlavou bil dvere milosti, a volal k zivému Bohu: odpoved’ mi daj Pane! A odpoved’ prisla: milost’! Pramen je Bozia milost’! Ale túto milost’ len ten nájde, kto vie ze v nőm a okolo neho je volaco nie je v poriadku. A tento neporiadok z Judskej vláde vedie nikam, len z bozej milosti vie skapat’. Lebo neporiadok je hriech, neposlusnosf oproti Bohu, a toto len vtedy vie skapat: ak jednotlivec a spolocnosf l’ud Bozí chce-vie vypovedaí: Pane odpusf mi! Pane obnov ma! Daj mi nővé myslienky, nővé ciele, novú vieru, ktorá naozaj od Teba caká vsetky dobré! A daj mi novú sluzbu, a zver na mna znova sluzbu, Tvoje slovo! Co je to Reformácia? Len jeden den, na ktory povieme ze je sviatok? Kto je ten Martin Luther? Len jeden clovek o ktorom vedia dejiny? Áno, jeden den, jeden clovek. Ale velkost’ im v tom stoji, ze ich Boh vzal do rúk, zaviedol ich do svojho plánu, a ten clovek zostál v Bozych rukách, súhlasil s Bozou vől’ou, a skrze tohto sa stála reformácia, a zacala sa nová cesta pre kresfanstvo. A aj dneska sa má stát’ reformácia! Boh aj dneska chce do svojích rúk vziaf vofakoho, do svojho plána. Móze byf ze: Teba! Ci vies, ze co je ciefom tvojmu zivotu? Ci vies, ze Boh caká na teba?! Ci vies, ze aj na teba zálezí, ze svet nájde ten jemu prichystany pramen?! Ci vies - veris, ze do dneskajsnej reformácii sa aj ti mőzes-más zapojif?! Cirkevny zivot je nie TV program, ktory ak sa mi nepáci, tak ho vypnem. Ni slobod ti zneho vystúpif, ale ani neaktivne v nom zostát’, lebo ani to nie neobsahuje. Rob to, co ti Pismo uci! Bud’ clovekom v Bozej ruke, ktory je hotovy Jemu slúzit’. Ak ti to ukáze, ze sa nácin premenif, tak sa daj premenif! Ak vofakto otázku má, ktorá sa k vieri viaze, tak daj odpoved, takú za ktorou predsvecenie stoji! Nielen kritiku maj oproti krest'anskému zivotu, ale sa modli zan! Naozaj, zo srdca sa módii za novú reformáciu, ze by aj cirkev videla svoje hriechy, svojich nehodníh slúzobníkov, svojú vychladnutú sluzbu, a ze by mala silu vól’u, smelosf sa odslobodif od vsetkych zaputnanostiach. Ze by sme mohli dvojd’s cerstvou vodou - z Bozou dobrotou ku kazdému smädnému. Reformácia je prádzny, nerozumeny sviatok - ci naozaj stná aktivizácia násmu zivotu, násmu krest’anstvu? Hl’adaj Bozí odkaz na tie otázky na ktoré nenájdes odpoved’, lebo ne mőzes nájst’, lebo nie tam hládás, nie tam hfadá cely svet, kde by mal. Jezis tak jasne vraví: „Kto chce, nech si naberie zadarmo vodu zivota!” Kto chce! Kto zbadal, ze cely zivot nerozumie „nech sa napije”. A co toto znamená? Nech bérié do seba Jezisové sióvá, Jezisovo ucenia, Jeho sl’úby, s tym rozhodnutym: chcem sa zapojif do Bozej robote. Tam chcem byf, kde ma On chce vidieí! S tym chcem slúzit’ co On zverí na mna! Ktomu nech sa stane nasou modlitbou pesnicka: „Ó Pane drahy, cuj nase túzby, Národ nás mily k zivotu vzkries, pouzi na to aj nase sluzby, pomőz mu priniesf radostnú zvesf. Horlivcov málo, vystroj nás k dielu, Stepnica otcov nech kvitne zas, Zvestovaf spásu dávaj nám silu, Nech k tomu Duch Tvoj zmocnuje nás. Ó dahy Boze, vid’ nase strasti, cuj prosby vrúcne za národ nás, preco má vládnut’ hriech v nasej vlasti, preco má vládnut’ nám satanás. Ach, Pane drahy, národ nás mily odmieta Pravdu, prijíma klam, nepozná Teba, moc Tvojej sily, ó, vrát’ sa k nemű, búd jeho Pán!” Ev.Sp. 565 1,4 Alzbeta Nobiková ev. farárka Návrat domov Narodil som sa v zmiesanom manzelstve a matkinou zásluhou som bol pokrsteny ako evanjelik. Otec, napriek tomu ze bol pokrsteny ako katolik, vieru nepraktizoval. Ako som rástol, o láske Bozej som sa dozvedal len málo, lebo rodicia spolu dobre nevychádzali. Prezíval som najmä matkine slzy a otcovu závislost’ na alkoholé. Matka bola istotou, ktorá bola v tichosti a krotkosti vzdy na svojom mieste, zdrojom lásky a dávala zo seba vsetko, co mala. Zila pre svoje deti - moje dve sestry a mna. V prostote, vernosti a vytrvalosti bola príkladom. Vztah matky a otca bol plny neistoty, otcovej nespokojnosti a hnevu, z ktorého vyrastal mój strach a vnútorná osamelosf. Navyse strach vypősobil vo mne obavy z pravdy, klamstvo a túzbu po pochvale. Mojimi spolocníkmi sa stali uhybanie a neúprimnosf. I ked’ som vtedy o Bohu nevedel. On o mne áno. Konfirmácia bola pre mna formalita a coskoro som na nu zabudol. Túzil som len po uznaní a úspechu. Na tvári nevinnosf a vo vnútri posmievanie sa a nezodpovednosf - to som bol ja. Bol som vraj prít’azlivy a obl’úbeny. V dusi vsak zbabelec. Dospel som, vystudoval a ozenil sa. Na svet prisli moje dve dcéry. Ony sa stali svetlymi bodmi mőjho zivota. Boli pri mne blízko, naplnovala ma ich dövera vo mna a ucil som sa byf chápajúcim aláskavym otcom. No nedarilo sa mi to. Napriek tomu som s nimi prezíval najkrajsie chvíle. V manzelstve som túzil viac prijímaf, ako dávat’. Manzelka tiez. Vzfah dvoch neveriacich fudí stroskotával, láska sa postupne vytrácala. Este stále som o Bohu nerozmysfal. On o mne vsak áno. Piával som zivotom a poctivosf ma nezaujímala. V sebe som mal zmätok a prázdnotu, na tvári úsmev a vyrecné sióvá. No prisiel cas, kedy mi moja hriesnosf vsetko vzala-rodinu, dcéry, hodnoty. Rozvod priniesol dalsiu prázdnotu. Odchod z domácnosti po dvadsiatich rokoch a rozehod s dcérami.predstavoval dosiaJ nepoznanú bolesf. Ale nevládal som s nimi zostaf. Volil som radsej odchod. V domnení, ze uchránim dcéry pred vycerpávajucim napätim a manzelskymi hádkami. Vnútorná prázdnota vyustila do hladania nového zmyslu zivota. Nasiel som jogú. Bolesf ustupovala, prázdnota vsak nie. Stále som zil bez Boha. Boh sa vsak na mna dívái, sledoval moje hl’adanie. Ja som siel d’alej, hl’adal som uplatnenie, uznanie a obdiv. Nasiel som ho v politike po roku 1989. Tesilo ma cítif moc nad Judmi. Stal som sa uznávanym, respektovanym a akcieschopnym. Na svoje dcérky som zabúdal. Uspokojovalo ma, ze bojujem za pravdu a spravodlivosf pre seba i pre inyeh. Boh vsak nezabúdal, sledoval moje cesty a túzby. On je dobry otec. A priblízil sa ku mne. Odrazu som pocítil z politiky odpor a znechutenie, navyse sa pridruzili i vázne zdravotné problémy. Hl’adal som d’alej. Na jednej z mnohych evanjelizácii, ktoré sa konali na Slovensku po neznej revolúcii, som spoznal, kto je pravy Boh. Bolo to mocné a radikálne. Narodil som sa znovu. Odovzdal som svoj zivot Kristovi a On si ho Netreba kolenacky zmieraf a ruky vzpínaf s krídl'om hviezd. Ak v mojom srdei klíci viera. To Bohu stací. Satis est! Netreba veziam ostrif hroty. Na seba korbác pokút pliesf. On v prosbách diéta neodsotí. To Bohu stací. Satis est! Netreba sochám nohy bozkaf. Ku poctám svätych sviece niesf. I hruda tvrdá -Jeho postát’. To Bohu stací. Satis est! vzal. A zacal cistif. Robi to dodnes. Je to úzasné. Aj ked’to niekedy boli. Vyznávanie a zomieranie. Pokánie ako denny chlieb. Vd’aka Ti Boze! Snazím sa chodif po Jeho cestách a konaf Jeho skutky. Boh menil moje hodnoty a upravoval rozbité vzfahy. Spoznával som pravdu o sebe, prosba o odpustenie a pokánie ma oslobodzovala. Najväcsiu radosf v mojom srdei spősobili odpúst’ajúce objatia mojich dnes uz dospelych dcér. Osem rokov som sa túlal zo zboru do zboru.zapájal som sa do mnohych aktivít a hfadal svoje miesto.svoj domov. Boh sám mi otváral pamät’. Vrátil ma v spomienkach i do detstva, na konfirmáciu.Pripomenul mi konfirmacny vers: Ján. 15:8. „Mój otec je osláveny tym, ze prinásate vela ovocia a ze sa stávate mojimi uceníkmi.” Pripomenul mi mój sfub, na ktory som zabudol, ale On na nan nezabudol. Priviedol ma domov,do evanjelickej cirkvi, ktorej som v mladosti sJúbil pred Bohom vernosf. Priviedol ma, aby som slúzil tam, kde ma On uz od mojej mladosti postavil. Uvedomujem si, kofko modlitieb muselo byf vyslovenych, kym som sa dostal az sem... Boh je verny. Boh je láska. Zivot, akym som kedysi zil ja, zije na Slovensku este mnoho l’udí. Mnohí o Bohu vedia,mnohí sú i pokrstení, ba aj konfirmovaní, ale len málo z nich sa úprimne vhlbke svojho srdca rozhodne odovzdaf svoj zivot Jezisovi Kristovi. Málo z nich pozná zivého Boha, svojho osobného Spasitefa, málo z nich rozpoznáva vo vlastnom zivote Boziu vől’u. Preto som Bohu vdacny za kazdy den. Som vd’acny, ze uz nemusím zif svoj niekdajsí zivot, v ktorom bolo centrom moje ego. Je nádherné zif Jeho zivot, v ktorom je centrom Jezis Kristus, je nádhemé zif Jeho zivot. Mojou kazdodennou túzbou je chodif po Jeho cestách, konaf Jeho skutky aosobnym svedectvom i vlastnym skúsenosfami pomáhat’ Judom nájst’ orientáciu v ich zivote a prehlbovaf ich vzfah s Bohom. Vd’aka Ti, Boze. ■ Ján Paulik Stací, ze Kristus prisiel z neba. A Jeho kríz je spásy zvesf. Ked’ Jeho náruc chráni teba. To Bohu stací. Satis est! Ked’ Jeho obef príjmes vdacne. Nie oltár na vlastnú len cesf. Ked’ On sám dielo v dusi zacne. To Bohu stací. Satis est! Stací. Nech l’udia co chcú vravia. Nech slina zovrie.Hrozí pást’. Svetom sa nesie dobrá správa. To Bohu stací. Satis est! Stací a stacif bude stále. Co k tomu dódat’, este riecf? Bez vel’kych slov zif Bohu k chvále. To Bohu stací. Satis est! Ladislav Fricovsky Satis est! (reformacná)
