Evangélikus Élet, 2008 (73. évfolyam, 1-52. szám)
2008-11-02 / 44. szám
IO 2008. november 2. SZLOVÁK OLDAL ‘Evangélikus ÉletS mmHNMMMMSBMMMH „Kazdé Bohom vnuknuté Písmo je aj uzitocné na ucenie, na karhanie, na napravanie...“ (iTimi.ió) „Nik nemőze polozif iny základ okrem toho.co je polozeny, a tym je Jezis Kristus." (iKor 3,11) IHMIillMMHNHHHMMMNaiiHMRMMHHlBI „Pristupujte k Nemű, zivému kamenu l’udmi zavr- hnutému,ale Bohom vyvolenému a vzácnemu, a aj vy sami ako zivé kamene budujte sa na duchovny dom...“(iPt 2,4-5) Pane nauc nás... O, nauc nás, Pane, chápat’ Bozie sióvá, aby sme vzdy v nich nasli ciel’ - radost z domova. Skade si k nám prisiel hl’adat* nás a spasif? Priniesol si skvely dar? Srdce zmenil v oltár...! O nauc nás, Pane, zit* dl’a Tvojho Slova nech uz aj v nás zapocne, chvíl’a zitia nová. O nauc nás, Pane, tak verne milovat’, by sme sa nezdráhali blíznemu pomáhaf. O nauc nás, Pane, pevne v Teba vérit*, aby sme nemuseli daromne v svete zif. O nauc nás, Pane, módiit* sa, pracovat*, aby sme Ti za vsetko, vedeli dakovaf. ). Valent Zivé kamene Sváté Písmo casto pouzíva obrazy. V iPt 2,4-5 cloveka prirovnáva ku kamenom. Na prvy pohl’ad sa nám to zdá nelogic- ké, ved’ kamen je nezivá hmota. Je obra- zom chladu... lenze dövod tohto pri- rovnania plynie z reality, naozaj sme ako tie kamene: tvrdí - nevieme si od- pustif, zval’ujeme vinu jeden na druhé- ho-necítime: nevsímame si, co trápi inych... Tvrdí, chladnía necitlivíjednot- livci vytváraju prostredie, v ktorom niet prijatia, niet dővodu opáf sa dón vrátif. Zivy kamen Slovné spojenie „zivy kamen“ znie ne- zmysel’ne. Ved’ ako mőze kamen ozit’.Bozie Slovo svédei, ze táto preme- na je mozná iba vd’aka Jezisovi Kristovi. Stal sa clovekom-kamenom-a pritom zostal dokonaly, cisty. Necudujme sa ,ze spojenie „zivy kamen“ nedokázeme pochopit*. Aj Jezis bol nepochopeny, odmietnuty. Jednoducho bol iny. Bol pravym opakom nasej tvrdosti.necitli- vosti, sírenia chladu a zranovania. Zau- jímal sa o tych najposlednejsích, milovai bez dővodu, odpúsPal tym, ktorí Mu ublízovali. Ako mőzeme ozit* my ostatní, ktorí sme mrtvi pre vlastné prestupenie a hriechy Ef 2,1. Jediny spósob je pristupovaf k Nemű, zivému kamenu. To nie je jednorazová zálezitosf.ale nepretrzity proces. Bez Jezisa Krista nie je mozná zmena. V nőm a cez Neho sme prijali spasenie, a tak iba On nás tvrdych, chladnych, zranujúcich dokáze premienat’ na svoj obraz. Bez Neho a mimo Neho némámé sancu. Budovanie bez Krista Mnohí budujú svoje zivoty, manzelstvá a rodiny bez Jezisa. Dokonca je mozné aj cirkevny zbor budovat* bez Neho, rov- nako ako aj mnohé spolky v cirkvi fun- gujú na inom základe ako na Kristovi. Aj sami dokázeme dosiahmít* urcite úspe- chy, ved’ mnohé manzelstvá a rodiny vyzerajú ideálne, usporiadané. Jezisovo podobenstvo o stavitel’och - Mt. 7,24-27 A Pavlové sióvá o budovaní- iKor 3,10-15- nás vsak varujú, aby sme neprestajne skúmali základ, na ktorom stojíme. Co je budované bez podriadenosti Kristovi, sa skőr ci neskőr rozpadne. Nezálezí na momentálnom úspechu. Urcite by kazdy dokázal poukázaf na rodiny, kto- ré nie sú veriace, a predsa zijú priam prí- kladné. Netreba iba im to brat’ alebo hl’adat’ ich skryté slabiny - Písmo jasne hovorí, ze vsetko, co je budované bez Krista, ráz padne. Nieco uz tu v casnosti, mnohé az pred Jeho tvárou. Kristus-zdklad stavby V uvedenom biblickom texte - iPt 2,4-5- je dvakrát pouzité slovo duchovnygrécky pneumatikos-tzn.Duchom pre- niknuty. Podl’a prekladovanych a biblic- kych slovníkov je v ostrom protiklade s vyrazmi psychikos a sarkikos. Pojem psychikos znamená pozem- sky, dokonca zivocísny. Slovo sarkikos sa prekladá ako telesny, hmotny. Po- zemsky, pominutel’ny. Musíme sa pytaf.ako budujeme nase osobné zivoty, rodiny a cirkevné zbory. Nová zmlúva nám budovanie duchov- ného domu najviac priblizuje na osobe apostola Pavla. Základom jeho zvesti bol ukrízovany Jezis Kristus - iKor 2,2 - V cirkevnych zboroch kazdú myslienku podporoval v poslusnost* Kristovu. - 2Kor 10,5 - Teda nie poslusnosti telu a dusi cloveka, tomu, co cloveku vyho- vuje, co mu je miié, ale poslusnosti Kristovi. On je Pán. To je základ duchovné- ho budovania. Sola Scriptura alebo sola Humanita? Hoci sa hrdíme tym, ze sme cirkvou Bozieho Slova, v poslednych dcsat’ro- ciach sa z nasich domácností vytratilo. No najviac sme pol’avili v poslusnosti a podriadenosti Pánovi. Jasnú zásadu reformácie „sola Scriptura“ sme nahra- dili vyrazom „sola Humanita“. Namies- to toho, aby sme deti viedli k poslusnosti rodicom, hovoríme o ich slo- bode a právach. Pomaly zacneme trest- ne stíhar toho, kto bude presadzovat* prísnu vychovu podl’a Písma. - Napr. Zid 12,7-11 - Taktiez sa akosi bojíme nahlas vyslovit* slova apostola Pavla, ze muz je hlavou zeny - iKor 11,3 -, ze pr- voradou povinnosfou muza je milovat" zenu ako Kristus milovai cirkev - Ef 5,25 - a ze zena má byt" poddaná svoj- mu muzovi - Ef 5,24. Mőzeme ísf rád radom Písmom a skú- maf, v com poslúchame a v com igno- rujeme Pánovu vől’u. Podl’a toho mőzeme póznát", ci budujeme duchovnú, telesnú ci dusevnú stavbu rodín a cirkvi. Nie je l’ahké vzdy posluchnút*, podriadit* sa - lebo to znamená smrt* pre nase staré „ja“. Ako l’ahko sa nám opakuje po apostolovi: Spolu s Kristom som ukrízovany a nezijem uz ja, ale zije vo mne Kristus. - Gál 2,19-20 - ale ako t’azko sa to zavádza do konkretnych ob- lastí reálneho zivota. Kazdy na svojom mieste Nikto z nás sa nerozhodol, do akej doby sa narodí, nikto z nás si nevybral rodi- cov. O tych najzákladnejsích okolnos- tiach násho zivota rozhodol Boh. On ako múdry stavitel’ polozil nás - kame- ne-do stavby nasich rodín, cirkevného zboru, národa. Nesnazme sa sami vytrh- nút’ a prelozif na iné miesto. Boh má s nami plán tam, kde nás polozil. Tam nás chce obrusovat*, formovaf práve ty- mi kamenmi, ktoré nás obklopujú.doty- kajú sa nás. Práve ti, ktorych pokladáme za najnepríjemnejsích, sú nástrojmi v Bozích rukách, aby zomieralo nase „ja“ a aby nás nimi ako kamene formoval. Casto sa snívame o ideálnej rodine, ideálnych bratoch a sestrách - aj farárovi - v cirkevnom zbore... To je tá nasa nespokojnost", búrenie sa. Ako l’ahko vyznáme: Kriste, Ty si möj Pán, a hned’ o chvíl’u chceme diktovat* a rozkazovaf. Namiesto toho,aby sme sa pozerali, kde by nám bolo l’ahsie, den co den sa pytajme: Pane, co chces, dnes vo mne zmenif? Pane, ku komu ma dnes posie- las? Pane, komu chces, aby som praktic- ky pomohol, potesil? Pane, koho mőzem obdarovat* z nadbytku, ktorym si ma pozehnal? Pane, ako mám sluzit* v mojej rodine, v mojom cirkevnom zbore? Kazdy z nás svojím postojom k Jezisovi Kristovi, ako tomu základnému zivému kamenu urcuje, ci zostane chlad- nym, mrtvym kamenom alebo zivym. V rodine, v cirkevnom zbore, na pracovis- ku. Jednoducho vsadé tam, kde nás Boh umiestnil. ■ L’ubomírDuracka Zborovy farár „Neboj sa, lebo ja som s tebou.. Presla som dlhou zivotnou cestou, kym som pochopila, ze Boh je Láska a len pri Jeho nohách mőzem nájst’ pokoj i na- priek tomu, ze vo svete vládne egoizmus, násilie, závist*, neprávnost*, neisto- ta... Tazké zivotné skúsky ma priviedli kcítaniu Biblie, pretoze práve vkritic- kych chvíl’ach ku mne cez Bozie Slovo prehovoril zivy Boh. Nalial mi sily a ná- deje bojovat* dalej. K doteraz najfazskej skúske v mojom zivote patrilo obdobie, ked’ mi zomrel manzel a o tri roky neskőr necakane ná- silnou smrfou aj syn. Myslela som si, ze nedokázem uniest* tento fazky kríz a ze je to mőj koniec. No púd sebazáchovy ma nútil, vzdy ked’ moje telő zacalo zly- hávat', privolat’ lekársku pomoc. Samota a prázdno, ktoré sa u mna po odehode mojich milovanych usadili, mi kazdú se- kundu vnucovali myslienku: „Naco este zit* a pre koho?“ Zostala mi dcéra, dve krásne vnúcky, ale vtedy som si to ne- uvedomovala. V oslabení tela i duse zaútocili na mna este aj zlí l’udia a svojimi útokmi mi nahá- nali strach. Ved’ mi nemal kto pomőct*, poradit’, zastat’ sa ma. Vedela som, ze sa- ma sa neubránim. Ráz, ked’ bol uz psy- chicky tlak na nevydrzanie, otvorila som Bibliu, ktorá lezala na stole a cítala: „.. .neboj sa, lebo ja som s tebou, nepozeraj ustrasene vőkol seba, lebo ja som Boh tvoj! Posilním t’a a pomőiem ti i podopriem ta svojou spásonos- nou pravicou. Na hanbu a posmech yyjdú vsetrí, ktorí zlostou kypia pro ti lebe.“ (Íz 41,10-11) Neverila som vlastnym ociam. Ved’ to ku mne hovoril Hospodin. Boh je naozaj zivy! Sióvá zneli este presvedeivejsie, ked’ som medzi ne vlozila svoje menő: „Neboj sa, Vlasta, lebo ja som s tebou...“ Tento vers mi pomohol prekonat* cas, v ktorom by ma bol strach úplne ochromil. Utoky zla vytrvalo pokracovali dalej. Moja mysel’ sa ich nemohla zbavit*. Ráz ráno, len co som otvorila oci do nového dna, uz boli tu: myslienky strachu a depre- sie z neriesitel’nosti problému. Ako som bezmyslienkovite zacala upratovat* - rabit* a mysliet* na iné - chytila som du rúk casopis a zalistovala v nőm. Nasla som podciarknuté: „Uval’ na Hospodina vsetky svoje starosti, On vykond.“ Tak som sa po- tesila, ze opadol zo mnna vsetok strach a vzápátí ho nahradila radost’ z Bozieho zasl’úbenia. V ten den som bola taká st’ast- ná, akoby som nasla vzácny poklád. Ranné cítanie Písma spolu so zamys- leniami z Tesnej brány je pre mna úzas- nym povzbudením do nového dna , ako ked’ sa na mna hned’ ráno niekto milo usmeje a povie mi nieco pekné. Hned’ sa zdá vsetko krajsie a aj riesenie nejakého problému sa vidí l’ahsím. Citáty z Biblie, ktoré sa ucím naspa- mät*, si opakujem vtedy, ked’ potrebu- jem vyhnat* z hlavy chmúme myslienky, alebo t*úzim vyjadrit’ vd’aku za Boziu mi- lost*, za zivot. Bozie Slovo mi dáva vnú- tornú silu na prekonávanie t’azkostí. Usmernuje mőj pohl’ad na skutocné trvalé hodnoty, lebo je t’azko vyznat* sa v móri hodnőt, ktoré ponúka tento svet, zvlást", ked’ je clovek este mlady, zdravy a úspesny. Trvalé hodnoty, tie nezanika- jú ani odlozením l’udského tela. Ved’ aj Andrej Sládkovic hovorí: „Ale tie hviezdy predsa svietili a pekny zivot tie kvety üli a dia- mant v hrude nezhnije...“ ■ Vlasta Robeková
