Evangélikus Élet, 2008 (73. évfolyam, 1-52. szám)
2008-05-11 / 19. szám
‘Evangélikus ÉletS SZLOVÁK OLDAL 2008. május II. „Ovocie Ducha je: laska, radosf, pokoj, zhovievavost’, neznosf, dobrotivost, vemosf, krotkost’, zdrzanlivosf.” (Gál 5,22-23) Poznanie premiena na osobnú skutocnost’ Vianoce, Vel’ká noc, Zoslanie Svátého Ducha - to sú tri hlavné okruhy kresfan- skych sviatkov. Spomedzi nich je Zoslanie Svatého Ducha najslabsie zapísané vo vseobecnom vedomí. Je to skoda, le- bo posolstvo tohto sviatku je rovnako závazné a dőlezité ako posolstvo ostatnych dvoch. Mensia' pozornosf je mozno spősobená tym, ze si pri Viano- ciach a Vel’kej noci vieme urobif celkom konkrétne predstavy o ich obsahu, za- tiaf co pri svätodusnych sviatkoch - tak sa mőze zdaf - ide o nieco nenázomé, abstraktné, t’azko predstavitel’né. Túto situáciu presne opísal Pán Jezis, ked’ naz- nacil, ze pösobenie Ducha sa podobá vetru: „Vietor veje, kam chce, pocujes je- ho hlas, ale nevies, odkial’ prichádza a kam ide.” Nedokázeme teoreticky uspo- kojivo opísat podstatu Svátého Ducha, ale vysledky Jeho pősobenia sú konkrétne a zvrchovane dőlezité. Biblickym podkladom svätodusnych sviatkov je v prvom rade správa o zosla- ní Svatého Ducha na apostolov v 2. ka- pitole Skutkov apostolov, ale okrem to- ho mnozstvo biblickych vyrokov o tóm, co vsetko On koná, ako sa prejavuje v zivote jednotlivcov a zivote cirkvi ako spolocenstva. Nase poznanie o Svátom Duchu by sa obohatilo, keby sme si vo svojej Biblii nejakou vyraznou farbou podciarkli kazdú zmienku o Nőm. Vide- li by sme, aké síroké je pole Jeho pösobe- nia, a zatúzili by sme, aby cím viac z ne- ho bolo vidno aj na nasom zivote. V liste Galantskym je zoznam toho, co apostol nazyva ovocím Ducha. Ide o vlastnosti, ktoré májú charakterizovaf kazdého skutocného kresfana. Keby stá- le, neprestajne pősobili v zivote vsetkych, ktorí sa hlásia ku kresfanstvu, keby ich pösobenie bolo vidno na osob- nom, individuálnom správaní, keby pősobili v nasich rodinách, ale aj vo vsetkych ostatnych spolocenstvách, v kto- rych sa kresfan pohybuje, bol by to cen- ny príspevok k ozdraveniu a obohateniu zivota v spolocnosti. A vsetko toto, také dőlezité, zivotne dőlezité aj pre nás kazdodenny, zivot, je odvodené od pősobenia Svatého Ducha. Akého rázu je toto pösobenie? Ide az- da o nejaké magické pösobenie, ktoré by sa dalo dosiahnut’ magickymi praktikami a ktoré by malo vplyv na cloveka bez ohl’adu na to, ci to chce alebo nechce? To urcite nie. Pán Boh bérié vázne l’ud- skú dőstojnosf a slobodu, ktorou On sám obdaril nás l’udí. Sväty Duch urcite neláme a neponizuje osobnosf cloveka, ale naopak, pomáha jej k skutocnej pl- nosti a slobode. V jednom liste apostola Pavla cítame krásne sióvá: „Kde je Duch Pánov, tarn je sloboda.” Ale ako potom vedie Sväty Duch cloveka k tomu, aby sa v nőm pekné vlastnosti stali fungujúcou skutocnosfou? Cítaním a stúdióm Biblie sa mőze kazdy do podrobností zoznámif s tym, co je skutocná láska, radosf, pokoj, zhovieva- vosf, neznosf, dobrotivosf, vemosf, krotkosf, zdrzanlivosf. Naozaj by sme to mali urobif, aby sme si osvojili cím presnejsie a podrobnejsie poznanie o tóm, ako tieto vlastnosti chápe sváté Pís- mo. Lebo láska, radosf, pokoj a vsetko to ostatné je nieco celkom iné, ked’ o tóm hovoríme beznym svetskym Spőso- bom, a nieco celkom iné, ked’ pri tychto úvahách vychádzame zo zvesti Jezisa Krista, z posolstva prorokov a apostolov. Toto vsetko si mőzeme a mámé osvojif usilovnym stúdióm. Ale i keby sme to vsetko poznali do poslednych podrobností, este by to ne- znamenalo, ze sme sa naozaj stali l’ud’- mi, ktorych tieto vlastnosti charakteri- zujú. Mőzeme mat dőkladné vedomosti o tom, ako by mal vyzeraf znovuzrodeny clovek a ostaf pritom starou, nezme- nenou bystrosfou. Aky je to most, ktory by poznanie, samo osebe cenné, spojil so skutocnym zivotom, aby prestalo byf izolovanym a aby sa stalo nasou osob- nou skutocnosfou? Práve v tomto spoci- va jedna stránka pősobenia Svátého Ducha: aby sa poznanie premenilo na sku- tocnosf. Ked’ Pán Jezis hovoril uceni- kom, ze Duch, ktorého im posle, im pri- pomenie vsetko, co im On, Jezis, hovoril, nemal na mysli iba osviezenie pamä- ti, ale práve toto premenenie poznania na osobnú skutocnosf. Dövera Mőzeme presne vedief, co znamená dő- verovaf Pánu Bohu za vsetkych okol- ností, aj v tych najfazsích situáciach. Ale ak Mu zacneme naozaj dőverovaf a ne- dáme si dőveru vziaf ani utrpením, ne- priatel’stvom, prenasledovaním, tak je to dielo Svatého Ducha v nás. Bozia láska Mőzeme presne vedief, co znamená, ze nás Pán Boh miluje absolútnou láskou a ze nás z Jeho rúk nikto nemőze vytrh- núf. Ale ak zacneme pocifovaf nesmier- nu radosf z toho, ze sme takto milovaní a chránení, ak nás táto radosf bude spre- vádzaf cez vsetky zivotné situácie, tak je to dielo Svátého Ducha v nás. Sebectvo a egoizmus Mőzeme presne vedief, co znamená byt slobodny od sebectva a egocentrizmu. Ale ak my sami objavíme svoje sebectvo, ak zaujrrteme voci nemű odstup a ak sa od neho kazdy den budeme stávaf slobodnejsími, tak je to dielo Svátého Ducha v nás. Láska k inym Mőzeme presne vedief, co znamená mi- lováf druhych l’udí: maf pre nich otvo- rené srdce, vedief sa vcítif do ich po- lozenia, vedief ich pochopif, a aj robif konkrétne veci, aby sme im pomohli. Ale ak sa toto poznanie premení na skutocnosf, a my sa naozaj zacneme podl’a toho správaf, kazdom stretaní s druhy- mi, tak si mőzeme byfistí, ze je to dielo Svátého Ducha v nás. Radost’ Mőzeme presne vedief, co je kresfanská radosf: ze je to radosf z Pána Boha, a to nie iba pre dary, ktoré nám dáva, ale radosf z Neho samého, radosf z toho, ze sme Jeho deti a ze mőzeme na Neho orientovaf svoje myslienky a túzby: radosf z Pána Jezisa Krista, radosf z toho, ze v Jeho spolocenstve mőze clovek cítif lásku a pokoj. Ale ak sa toto poznanie stane zivou skutocnosfou v nasom zivote a my budeme radosf prezívaf vo vsetkych situáciach - este aj v fazkostiach a utrpení - tak si mőzeme byf isti, ze ona je dielom Svátého Ducha v nás. Pokoj Mőzeme presne vedief, co je pokoj duse. Mőzeme naspamáf poznaf Jezisovu po- nuku pokoja: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam: nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje.” Ale ak tento pokoj skutocne pocítime a budeme ho nosif vzdy so sebou, a zacne z nás ziarif aj do násho prostredia, tak je to urcite dielo Svátého Ducha v nás. Sebaovládanie Mőzeme presne vedief, ako má vyzeraf nase sebaovládanie: ze musíme s kritic- kym odstupom pozeraf aj na pokusenia, ktoré prichádzajú na nás zvonku, aj na tie, ktoré májú svoj pővod v nasom vlastnom srdci. Ale ak sa táto mocná vnútorná sloboda zacne v nás naozaj prejavovaf, uskutocnovaf, ak proti po- kuseniam postavíme novy, dobry, pozi- tívny program, tak si mőzeme byf isti, ze sme to nedosiahli svojím úsilím ale ze je to dielo Svátého Ducha v nás. Odpustenie Mőzeme teoreticky vedief, ze druhym l’ud’om mámé odpúsfaf, ak aj nám Pán Boh odpustil a odpúsfa. Ale ak skutocne zacneme odpúsfaf druhym do srdca, ako to ziada Pán Jezis Kristus, tak taky vnútomy div v nás mőze vykonaf jedine Sväty Duch. Toto platí aj o vsetkych ostatnych ve- ciach, ktoré sa spomínajú v precítanom zozname ovocia Ducha, ako aj o vsetkych ostatnych charakteristickych zna- koch nového kresfanského zivota, ktoré Biblia uvádza. Nemali by sme si vsak myslief, ze sme uz dosiahli ciel’svojej cesty, ak vo svo- jom zivote mőzeme zaznamenaf nie- ktoré prejavy pősobenia Bozieho Ducha. Prcd sebou mámé ncsmierne dlhú cestu duchovného rastu. Kto si myslí, ze uz dosiahol vsetko, co bolo treba, ten sa nebezpecne myli a zacína stáf na jednom mieste, zacína stagnovaf. To patrí medzi tie najhorsie veci, aké sa cloveku mózu prihodif. Nasou túzbou musí byf, aby sme neprestajne rástli, pokracovali na ceste duchovného a mravného na- predovania. Uvedomili sme si, aké dőlezité,neza- stupitel’né, nenahraditel’né miesto má pri tóm Sväty Duch. Pri kazdom cítaní svátého Písma - ked’ si uvedomíme, co nővé cenne by malo byf pridané k násmu duchovnému profilú - mali by sme prosif o dar Svátého Ducha, aby sa aj to nővé poznanie premenilo v nás na nasu osobnú skutocnosf. Taká istá prosba by mala sprevádzaf aj kazdú zvesf na sluzbách Bozích a pri kazdom inom stretnutí s posolstvom Bozieho slova. Ked’ vo svojom zivote pocítime tento nepfestajny pohyb smerom do- predu, ked’ sa nás zmocní radosf celkom nového typu z toho, ze sa v nasom zivote objavujú vzdy nővé prvky kresfanskej existencie, potom pochopí- me, aky ohromny vyznam má aj táto tretia vyrocná slávnosf cirkevného ro- ku. Prosíme Pána Boha, aby sa aj tohto rocné slávnosti Zoslania Svátého Ducha stali osobnym, osobne prezitym sviatkom pre kazdého z nás. JAn Greso vedúci Katedry NZ EBF UK Stranu zostavili: Tímea Guldáovd, Hilda Gulááovd-Fabul’ová Sviatky porozumenia Ked’ si pozomejsie vsimneme biblickú správu o dive Letníc (Sk 2.), je nápadné, ze dő- lezitu úlohu v nej zohráva rec, komunikácia. Fakt, ze mőzeme hovorif, je základná skú- senosf nás l’udí vőbec. Bez nejakej formy komunikácie by sme nemohli existovaf. Pred- sa, ani nasa rec nie je bez porúch. Nezriedka sa dostaví neporozumenie, spor, hádka, tvrdy konflikt. Potrebujeme si rozumiet’ Preto je milosfou, ze nám - svojej cirkvi ~ dáva Pán Boh az dosial’zvestovaf svoje Slo- vo, ním - podl’a neho budovaf vzfahy v cirkvi, nachádzaf d’alsie smerovanie. Ak by sme mali svátodusné sviatky krátko charakterizovaf, vyjadrif cím sú - ako sú naprí- klad Vianoce sviatkami Jezisovho narodenia, Vel’ká noc sviatkom Jezisovej smrti a zmrtvychvstania - potom sú svátodusné sviatky sviatkami správneho porozumenia inym i sebe. Tak vel’mi tento dar, dar správneho porozumenia sebe i blíznym, potrebujeme v medzil’udskych vzfahoch, rodinách, práci, cirkvi, spolocnosti, vo svete. Ved vsadé tam dochádza k tol’kym nedorozumeniam, mnoho ráz celkom zbytocne. Sväty Duch umoznuje správne porozumenie. Dáva nám tiez schopnosf zvestovaf Bozie slovo d’alsím. Vlastne preto, ze Bozie slovo bolo od pociatku zvestované, tu je kresfanská viera i cirkev. Ide o slovo, ze sme pre Boha nesmieme vzácni a Ním nekonecne milovaní, Ide o slovo, ktoré vzpriami smutnych'a uzialenych, ktoré dá silu a novú odvahu malomysel’nym, ustráchanym, tym, ktorí stratili nádej. O slovo, ktoré tiez pokarhá, napomenie a ukáze pravdivé kintieké poznanie i správnu cestu tym, ktorí si myslia, ze sú silní. Nestací iba otvorit’ ásta Dar Svátého Ducha zahrna zároven úlohu. Chce nás inspirovaf a naucif nás správne poőúvaf a správne spolu hovorif. Preto je dobré, ze svátodusné sviatky neprezívame sami, ale prichádzame na sluzby Bozie, aby sme zazili duchovné spolocenstvo. Mno- hí ho povazujú za nadbytocné. Myslia si: Hovorif spolu je predsa celkom jednodu- ché. Otvonme ústa a cosi povieme. Ako casto vsak hovoríme nepremyslene, málo dbáme na citlivosf druhyQh - na to, ako oni vnímajú nase sióvá. Neraz - a sotva je v tóm niekto z nás vynimkou - 0 inych vyriekneme cosi. co ich hanobí, urazí, vnútor- ne zraní. Azda sme i sami prekvapení, co nám to vyslo z úst, ale vziaf spáf vypoveda- né nie je l’ahké. Co nase sióvá spősobia, spoznáme spravidla az neskőr. Rec Kristovej lásky V Skutkoch apostolov cítame, ze Jezisovych uceníkov naplnil Sväty Duch a oni zacali hovorif inymi jazykmi, ako im Duch dával hovorif. Neslo o nemcinu, anglictinu ci o ktorúsi z recí národov spomínanych v 2. kapitole Skutkov apostolov (v. 2-11). Ide o to, ze Sväty Duch chce nás, rozlicnych a povahou i spősobmi rozmanityeh l’udí, spojif a uzdravif násu komunikáciu. Naucif nás inú rec, néz aká je nasej hriesnej prirodzenos- ti vlastná - rec Kristovej lásky. jazyk, ktory vzpriami smutnych a strápenych, ktory dá silu, nádej a odvahu ustráchanym a malomysel’nym, jazyk, ktory napomenie, no nie aby zranil, ale, ukázal správnu cestu tym, ktorí poblúdili. Je to jazyk zmierenia, tá iná — nová rec, ktorú smieme prijaf ako dar Svátého Ducha. On nech nám daruje vzájom- ne sa stretávaf s novou citlivosfou, nech nás zdokonalí v jazyku Kristovej lásky — du- chaplnej reci Bozích detí. On nech uzdravuje nase vzfahy, nasu komunikáciu. Z viacerych zdrojov pripravil Martin SEFRANKO,/ararv Ruzomberku * "’■"IS, Mi ■ ' '-»otí 1 inj anderen Göito * ‘,"<l »n 111 ich heute fícffén euch 20Vv^ ) Jer Hau» vor euren, a»,. [‘,t tivrdel auch ihr im. HHHHH WHO teil tel eucVTnn dem Utn<« sümlljtt. indem ihr <■ KaWv^emacVti htm«. 17 Oa '-r>it\tV ich die beiden ttdetoi und warf «io ans meinen beiden müden und cht, zerbrach sie vor euren Anftcn; iBund ich der fiel vor dem Hvwhn nieder wie zuerst. Id m. als Va^e und At) Nächtelan^. afkKeinhrot und “ogen trank kein Wasser um aller eurer Sünden t Ort willen, die ily begangen hattet, indem ihi n den tatet. was böse ist in den Augen des Vh whn um ihn zu reizen. ifiOenn ich Kuchtet Pridi, Pozehnany! Znej Bohu chvdla, Bohu sldva skveld, z úst cirkvi zaznej hymnus vd'aenosti. Duch sväty ohnom pozazihal celd i srdeia vemé muzom dvandstim, z vysosti zoslany. Neohybné pery ueil Slova tajom, zapdlil viery, lásky svetld jasné, bezbrannú hrstku vyslal k sveta krajom plamenné semä siaC, co nevyhasne, dar hlbky poznani. Osvietil umy, hladné sytil duse a putom Krvi spdjal ndrody, nddejoicv radost’menil dobry krusné, k slobode ducha dvihal z poroby a naplnal chrdmy. Jak niekdy oziaril hlavu Kristovu za zvukov hromu v rieke Jordáné, tak svieti, krsti, odvtedy vzdy znovu, dokial’ sa Bozim vsetko nestane, pred mocou zla chrdni. Nuz zlietni, zostan, holubica biela! Plamienkom z neba horúcim, prosim, dnes möjho dotkni sa chladného cela, rozvlazuj srdce cistotou rosy. Pridi, Pozehnany! Daniela Horínková
