Evangélikus Élet, 2007 (72. évfolyam, 1-52. szám)

2007-11-04 / 44. szám

io ◄! 2007. november 4.

SZLOVÁK OLDAL

"Evangélikus Éltó

t

K

*

„Obnovte sa vo svojom duchu a myslení“ (Ef 4,23) Reformacia - cas na obnovenie v kontaktoch s Pdnom Bobom - skrze Jezisa Krista -as bliznymi. Nás nádej na obnovenie je sdm ajedine Pán Jezis Kristus.

Stranu zostavila: Hilda Gulááová-Fabul’ová

Stavba mosta

Odkaz mojej starej mamy

■ Gergely Prőhle

V minúlych tyzdnoch sme sa vel’a mohli stretnút' so správami o mad’arskych a slovenskych kon- taktov. To nie je prekvapitel’né vtom mysle, ze medzi dvoma státmi - ktoré sú clenmi Europ- ského Unia - je hlboky konflikt. Mőzeme byT svedkami toho: co sa tyka styk s nasím severnym su- sedom.

Ked’ si berieme vázne tu zná- mu vetu, ze Europske Unió nie- len iba hospodárske spolocen- stvo, ale aj pravé spolocenstvo hodnotiek: Tak právom zplyva z toho otázka: Podl’a coho, podl’a akych hodnotiek organizovali dvatsafdva clenskych státov?

Nikdy som neveril tym, ktorí cakali zázrak od unionského clenstva, ktorí si mysleli, ze zra- zu znicia desat’rocné, alebo sto- rocné konflikty, a ze prechod hraníc sa zjaví v tej - doteraz ne- definiálnej europskej identity.

Vela fráz, málo pravé -s obsa- hom plné vysvetlenia, vel’a argu- mentiek, málo moznostiek na vychovárania sa na desafroc- nych udusenych protikladov. S tymto minúli predoslé roky. Bo- lo by uzitocnejsie nad „lietadlo- vych hradov” budujúc radsej- pocas storocí vyhorievajúc z hli- novych tehiel systematicky zno- vustovat” skromenejsie - ale is- totnejsie budovy.

Ked’ cítajú milí cítatelia tieto riady, tak mőzu sa spytovat’: Pre- co, naco sú tieto euro-skeptické bedákanie? - Zato, lebo nedeba- tujeme nad pravo'st europského myslenia, - cím castejsie sa deje, ze budujúce clenstvo, májú za- bezpecit aj udusujúcimi zlos- Eami, prichádzajúc do brussel- skych brehov, este vácsí dőraz dostanú, vyjdú na pővrch. Este nevidíme istotu nato, ze union- ské clenstvo by znamenalo ozajstné liecivo na predpokladané - alebo na pravé historické rany.

Ked’ vidíme pred sebou de- mokratické základné zásady, defi- nitívu právneho státu, tak samoz- rejme, mőzeme hovorit’ o spolo- censtve hodnotiek. Ale tak vzply- va tá otázka, ze v com sa rozlisuje- me od Spolocnych státov v Ame- rike? Typickym znakom starého kontinentu bolo vzdy: rozlicnosf: po sto kilometrov iná a iná národ- nosf, inyjazyk, iná mentalita.

Co mőze byt ten spolocny menovatel’, ktory by mohol za- budnút' historickych traum pre- doslych storocí?

Podl’a mírodnostnej identity a podl’a sociálnej situácii rozlicná europska národnost mala prvy integracny projekt: prijímanie krestanstva. Vplyvkatolíckej cirk- vi, nábozenstvo l’udí, sila nie vzdy a nie vsadé, - ale mohli zví- tazit’ nad rozlicnymi zlost’ami. Co sa tyka vyvíjania národnost- nej identity: reformacia priniesla vel’ké zmeny. rozsírenia viery re- formátov zabezpecila tridsafroc- ná vojna, ktorá bola pocas celej historii najkrvavejsia a najdlhsia dóba a zrázka.

Po minúle storocí tu zijeme vo Vychodnej Strednej Europe, s kora v periférii, my: dedicmi, stále menej, lutheranskej reformácii: vmalych spolocenstvách, s rozlicnymi národnostnymi tradícia- mi, s rozlicnymi duchovnosfami. V nasej kolektívnej památi este zije Trianon, strasnosti druhej •svetovej vojny, vysídlenie, vyme- ny obyvatel’stva, straty 1956, kompromissiá diktatúry. A na- priek nasich kazdych debatiek a zvadiek tam zije - inych rozlic- nych prijímajúc - spolocne pre- zitá viera, skúsenost’ lutheranskej cirkvi, ktorá inokedy nepriamym mlcaním, inokedy s priamym konfrontacnymi, kompromisij- nymi spősobmi mohla vyhnúf sa ekalabody protikladov. Tieto sú

praktické a majestátne formy spolocenstva hodnotiek, ktoré májú vel’a úzitkov v dnesnom svete, aj na území slovenskych - a mad’arskych stykov.

Samozrejme, pobúril som sa nad kauze Maliny Hedvigé. Bol som smutny, ked’ do Bratislavy navstevovali Mad’ari, tak insultu dostali, a o Benes dekrétumoch chválajúcich parlamentom chore, zdvihnutie Ondreja Hlinka do slovenského národnostného panteona - ktory bol katolíkom, a nemal rád evanjelikov. - Popri- tych mámé podporif, aby kazdy clovek vo svojej krajine mohol pocut’ Bozie Slovo na svojej ma- terinskej reci: po-slovensky a po- mad’arsky, aby tieto splocentsvá sa ostali a sa obnovili. Vel’mi l’utujem, ze slovensky zbor v Budapesti, na ulici Rákóczi uz ne- má, stratil svoj kostol. A dúfam vel’mi, ze nasi farári, ktorí vedia po-slovensky, vel’akrát aj kázu po-slovensky na Sluzbách Bozí.

Tesím sa, ze ked’ tu bol gene- rálny biskup, na návsteve, ráz sme mohli spolu vecerovaf. Zhovárali sme sa jasne, porozu- meli sme sa, dorozumeli úmysel jeden druhého. Bolo to ozajstné spolocenstvo hodnotiek, ktoré zosilnila prítomnosf devätde- siatdva rocnej starej mamy, ktorá predtym zila v Bratislave, a perfektne sa zhovárala po-ne- mecky, po-slovensky (a samozrejme po-mad’arsky.)

Ked’ niekto, tak ona vel’a vide- la z minúleho storocia: co som ja písala v casti kolektívnej památi, to je pre nu bolestná, osobná skúsenost”. Jej viera, optimizmus, humor svojich anekdotiek ma zosilnil v tóm presvedcení, ze nase evanjelické spolocenstvá, na obidve strane hraníc májú vel’kú úcast’ na zmierení napá- tiek nasich státov. To je odkaz dlhého, veriacého zivota. A ja to iba podakovat’ mőzem.

Vo Francúzsku, v meste Avignon uz od r. 1177 stojí jedno torzo. Jeden most, co nie je mostom. Lebo nevedie nikam. Most, ktorého riedokoncili. Most by malo spá- jar rhonské rise. Ale chybal poli- tická spájajúca vőla. - Ale my mámé jeden historicky most. To je most Valéria Mária most v Ostrihome. Stavali ho v roku 1895. Ten most v r. 1919-om sa znicil. Znovustavali ho v r. 1927- om, ale v r. 1944-om Nemei ho zbombardovali. Zniceny most bol symbolom cez vel’a rokov prerusenie 1000 rocnych kon- taktov. Ale prisla jedna „styky za- se chcená vőla“, ktorá ten most znovu stavala a v roku. 2001-om ho ordinovali: a ten most uz zase spája dva brehy, dva mestá a dva národy. - Ked’ clovek má uz vyse,

ako 50 rokov, chce vedier, ze od- kial pochádzajú jeho predkovia. Pred pármi rokmi, chodievac na Liptovskom Mikulási, zvedavo som pozeral telefónovu knihu, a tol’ko Luptákov som nasiel, ako doma: Kis, Kovác, Sabo. - Viem, ze möj stary otec pochádza z Mőlca, pri Zvolene: a menő sa znamená: Liptovsky. Zacal som si rozmyslat* o tóm, ze vlastne: „Kto som?“ - Mőj otec este dobre hovoril po-slovensky a ma ucil na pár viet. - Starej matke este, ako deti, po-slovensky sme sa pozdravili. -V mojich venach te- cie teda slovenská, mad’arská' a moravská krv. - Ale co je s tymi l’udmi, ktorí povedia, ze oni sú Mad’ari, ale májú slovenskych predkov a potom idú na Slovensko hfadat’ slovenskych predkov?... - Vel’a sme v Karpatskej Kotline, ktorym by mali pisát” do passportu: státne obeianstvo je „Karpatské-Kotlinské" - Mámé aj starodávne rany: ked’ vysídlo- vali Slovákov a Mad’arov... - Ne- mali by sme zacat” znovu... - Ved’ mámé aj spolocnú vlast”. Mámé spolocnú kultúra, tradície, histo- riu. Mámé si podat” ruky jeden druhému. Prázdnu ruku, bez zbrane. Mámé si stavat” mosty: Vel’a mostov - od jednej dusi k druhej, od jedného srdea do druhému, od jedného cloveka k druhému... A my, evanjelici by sme mohli v tóm vel’kolepom zmierením mosta stavbe chodit” s dobrym príkladom. Ved’ nasi slo- vensb' evanjelickí bratia zijú od nás na Severe, od Dunaja a od Ipl’a. Nech bude to spolocné historické poslanie: aj tu, aj tam.- Alexander Córi píse: „Naj- vácsí boj za slobodu l’udstva bude, ked zacína ten zápas, aby odtr- hol od samej krvavej minúlosti.“ ■ Juraj Lupták

Zsuzana Brozóová

Zverím sa Nan

Zmeniio sa telefonové a faxové císlo Slovenkého Farského úradu v Budapesti. Nővé císlo: 787-31-70

V starosti a biede

zmocnela

viera

moja.

Cítila som, ze kde Chodím, so mnou aj Jezis chodí.

Bezmocná, osamotená

zdalo sa

mi,

ze sa zrútim. Mnohokrát zdvihol ma, vierou mojou

ma povzbudzoval. Verím, ze je so mnou.

Na Neho zverím sa.

Slovenskí bratia - dobrí palóci

Hl’adanie odpoved’ na moju otázku in- tonuje adresa novelych Kolomana Mik- szátha na 6 - ého októbra v Bratislave danú otázku Jesenského: „Mad’ari, Slo- váci, kedy sa porozumiene odkaz histo- riu?“ (Ev. zivot, 2007/41., 8. strana)

Práve vtedy, na tomto víkende - ako o tóm uz nase noviny mali správy - S ge- nerálnym biskupom, Milosom Klátikom sme cestovali po nasej krajine a spolu sme slúzili na Slovenskom Komlósi, v Békésskej Cabe a na Balatonszárszó. Na slávnostnych podujatiach a na prípit- kach, ako potom sme si vymienili názo- ry, a to vsetko piamo bratsky. Ved’ sme - uvedome - cestovali sme v jednom aute. (Aj ked’ nie v jednej l’odi.)

Nás styk - ktory uz sa dozrieval na po- menovanie priatel’stvo — má skoro takú minúlost”, ako sústavná zmena. Typicky stredo-europsky príbeh: Jeden mad’arsky farár, ktory uz v dlhom case slúzi v ta- kom zbore, ktory má slovenské korene: na Vel’kej Tarce, konecne.sa stretne so slovenskym kolegom, kto niekol’ko kilometrov od hraníc: kto v predmeste Bratislave, v Petrzalke buduje kostol a zbor. Ze co je v tom typické, ked’ sa tak páci, tragikomické stredno-europské?

Aby sme sa mohli stretnút” a zozná- mit” sa, obidvaja sme museli pocesto- vat” do Dánii, na medzinárodnú konfe- renciu. Tarn sme nasli jeden druhého. A ihned’ sa tam narodilo rozhodnutie, ze medzi nasími zbormi budeme sta- vat” partnerské styky. Toto rozhodnutie realizovalo vo vzájomnych návste- vách, vo vzájomnych hosfovskych sluzbách - a to fungovalo cez dlhé roky. Kym nás, obidvoch dostihnuli bis- kupské kríze.

Samozrejme, potrebovali sme nato cas, aby sme sa, my, ako d’alekí susedo- via, navzájom zoznámili a aby sme po- znali, poruzumeli situáciu jeden druhého. Napríklad: mőj brat, Milos vel’akrát kázal dusevne, na krásnom literárom slovenskom jazyku na Vel’kej Tarce, ako naposledy na Békéskej Cabe - miiá oz- vena, reakcia tak znela: „Vel’mi krásne kázal pán biskup, aj ked’ by sme sa aj po- rozumeli...“ - Kto by nevedel, ze literár- na slovencina a slovencina, pouzívaná v Mad’arsku, nie je jedno?

Ale aj mne bola tá bratislavská skúse- nost” poucná, ked’ v Petrzalke mai som kázat” po-nemecky: so slovenskym pre- kladom, lebo mad’arské slovo by nerozumeli, iba málo... Bolo tiez zaujímavé, ze ked’ naposledy sme zúcastnili na kon- ferenciu pre seniorov na Balatonszárszó: tak tiez po-nemecky znela pred- náska od slovenského generálneho bis- kupa, ako aj potom diskurzia znela: na jazyku nebohá K. und K. monarchii. Toto vsetko je viac ako historické dedic- stvo, ale je súma úloha.

Ajhl’a, tu je cas, aby sme sa naucili ja- zyk jeden druhého! Nechcel by som prí- lis hodnotit” váhu diplomatickej sluzby nasich cirkev. Ak, predsa: Tak si myslím, mőj. názor je, ze mámé viac saniec a mozností na riadenie slovenskych a mad’arskych stykov, ako nasi politisti, ktorí viackrát spravia alebo roztrhnú novsie a novsie rany: na nasej minúlosti.

Bola by naivita v tóm vérit”, ze nase napätie vyriesi „vsemohúci“ Europské Unió. Na tú vychodnú-strednú europsku chorobu nie je liecivo: ani v Brusseli, ani v Srtassburgi.

My mámé: slovenskí a mad’arskí bratia si pozerat” úprimne do oci jeden druhého. Odkial’ sme prisli? Odkedy zijeme tu spolu v Karpastkej-Kotline? - Skú- majme si nase mená a nás rodokmen! Ci sú v nasich rodinách cisty Slovák, alebo Mad’ar? Otvorme si nase spevníky: kol’ko mámé tam spolocnych prame- nov síi! Ochutnajme si smelo z tanierov jeden druhého! Kol’ko spolocnych re- ceptiek a kol’ko spolocnych chutiek!

Skoda by bolo mlcat” o tóm, ze mámé co si zariadit” medzi sebou: Medzi bratmi a medzi susedmi sú vefakrát konflikty. Mámé teda dost” o com sa zhovárat” a dat” veci do poriadku. Mámé preco si prosit” odpustenie a co odpus- tit” jeden druhému. K tym smerom sa stal uz tichy krok, ked v r. 2006-om Rada biskupov ECAV v Mad’arsku vydal vyhlásenie o mad’arsko-slovensko uz- mierení. (Ev. zivot 2006/41., 1. strane) Úprimne hovoriac, vtedy vel’mi málo ozvien malo to vyhlásenie. Ale teraz, ked’ som to znovu precítal na békésca- bianskej kazatel’nici: bohuzial’, este stále aktuálne vyhlásenie, tak sa mi zdalo,

ze prijatie bolo pozitívnejsie. Mőj brat, pán biskup a cabiansky hlavny konzul, Stefan Dano prosili si jeden exemplán aj mad’arského aj slovenského textu, aby tie exemplány mohli dar na diplo- matickych vyssích sfér.

Ja si myslím, ze nám netreba cakat’ na „vyssích sfér“ Pramen zariadenie nasich bratskyeh kontaktov nie je dole, ani hőre: ale na „najvyssej sférejk Vtom spoloc- nom Pánovi, v ktorom mőzeme svédeit s apostolom Pavlom, ako aktuálne vyz- nanie: „nie je viac Slovák, nie je viac Mad’ar v Kristu... lebo vy, lebo my slovenskí a mad’arskí bratia a sestry, sme vsetci jední - mohli by sme byT, jední - v Kristu Jezisa!” (Gál 3.28 - slobodne)

Peter Gáncs biskup juzny Distrukt