Evangélikus Élet, 2006 (71. évfolyam, 1-52. szám)
2006-12-24 / 52. szám
14 2oo6. december 24-31. SZLOVÁK OLDAL ‘Evangélikus Élet®> Slovo Bozie na Vianoce 2006. „A to Slovo sa stalo telom, prebyvalo medzi nami, a my sme hl’adeli na Jeho sldvu.“Jn 1,14 Miié sestry a bratia v Kristu! V tomto roku sme pre Vás vybrali originálny vianocny príbeh z Biblie, a proroctvá, ktoré predpove- dali proroci pred pol tisícmi rokmi pred Jezisom. Lebo diefa sa nám narodilo, syn nám je dany na jeho pleciach spocinie kniezatstvo, jeho menő búdé: Predivny radca, Mocny Boh, Otec vecnosti, Knieza pokoja. Izaiás 9. 5 Ale ty, Betlehem Efrata, hoci si najmensí medzi judskymi cel’ad’ami, z teba mi vyjde ten, ktory bude vládcom v Izraeli. Jeho pő- vod je v praveku, v casoch vecnosti. Mikeás 5.1 Lebo tak Boh miloval svet, ze svojho jednorode- ného Syna dal, aby nezahynul, ale vecny zivot mai kazdy, kto veri v Neho. Jn 3.16 Preco sa búria národy a l’udia vymysl’ajú darom- nosti? Zoskupujú sa zemskí králi a kniezatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti Jeho Pomazanému: Spretíhajme ich okovy a zhod’me zo seba ich putá! Ten, ktory byva v nebesiach, sa smeje, Pán sa im vy- smieva. Vyrozprávam rozhodnutie Hospodinovo. Riekol mi: Ty si mőj Syn; ja som Ta dnes splodil Zia- daj si odo mna, a dám Ti národy ako dedicstvo a konciny zeme do vlastníctva. Tak teraz, králi, zmúd- rejte, dajte sa poucif, sudcovia zeme! Slúzte Hospodinovi s báznou a s chvením Mu bozkávajte nohy, aby sa nerozhneval a vy aby ste cestou nezahynuli; lebo náhle vzplanie Jeho hnev. Blahoslavení sú vset- ci, co sa k Nemű utiekajú! Zalm 2.1-4,7-8,10-12, V tych dnoch vysiel rozkaz od cisára Augusta po- písaf cely svet. Tento prvy popis bol vtedy, ked’ syrskym vladá- rom bol Kyrenios. Isii preto vsetci, aby sa dali zapí- sat', kazdy do svojho mesta. Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretoze bol z domu a z rodu Dávidovho, aby sa dal zapísaf so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v pozehnanom stave. Ked’ tam boli, naplnili sa dni, aby poroddá. I poroddá svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a ulozila v jasliach, lebo v nocl’ahámi pre nich nebolo miesto. A boli v tóm kraji pastieri, kto- rí nocovali na poli a strázili si v noci stádo. A hl’a, anjel Pánov postavil sa vedl’a nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa báznou vel’kou. Ale anjel im povedal: Nebojte sa, ved’ zvestujem vám vel’kú ra- dost*, ktorá bude vsetkému l’udu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasitel’, ktory je Kristus Pán. A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, lezaf v jasliach. A hned’ s anjelom sa zjavilo mnozstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: Sláva na vysostiach Bohu a na zemi pokoj l’ud’om dobrej vőle! Ked’ anjeli odisli od nich do neba, povedali si pastieri: Pod’me az do Betlehema a pozrime sa, co sa to stalo, co nám oznámil Pán. Poponáhl’ali sa teda a nasli Máriu a Jozefa i nemluvniatko ulozené v jasliach. Ked’ to videli, vyrozprávali, co im bolo pove- dané o diefatku. A vsetci, ktorí to poculi, divili sa tomu, co im pastieri hovorili. Ale Mária zachovala si toto vsetko a premysl’ala o tóm v srdci. Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za vsetko, co poculi a videli, ako im bolo povedané. Lk 2.1-20. Amen Módiimé sa s piesnou vianocnou: Pri jasliach sto- jítn pokome, 0 jezisi mőj zivot! K nohám Ti kladiem ochotne, co dala tvoja mi lost*: svoj rozum, srdce ddvam Ti, ved’némám iné poklady, mőj zivot cely prijmi. Amen Mám rada cas Vianoc Hurá! Opät* máma Vianoce. Tesíte sa na ne tak ako ja? Mám rada cas Vianoc. Je to cast’ v roku, kedy si akosi viac uvedomu- jem, co pre mna spravil Boh, ako ma milovai este skör néz som Ho ja mohla spoz- nat* a tiez ho mi lovat'. Asi ste cakali, ze po- viem, ako sa tesím na darceky, ze bude na stole vel’a kolácov a inych dobrőt No, vie- te mne to uz akosi pripadá fádne a nezau- jímavé. Co vy na to? Ze vám nie? Chcete kazdy rok nővé darceky a nővé ved?... Najzaujímavejsie na tóm ale je, ze ke- by nás Boh nemal rád, keby sa nad nami nezmiloval, tak ziadne Vianoce némámé, a ani darceky a iné hracky, ktoré tak zobroníme od svojich rodicov, by sme nedostávali. Cas Vianoc je skutocne len vd’aka tomu, ze sa k nám znízil milosti- vy Hospodin a postal nám svojho jedno- rodeného Syna. To je ten najvácsí dar- cek, ktory dostáva-me v.nasom zivote, a preto sa ja tak tesím na kazdé Vianoce, lebo oslavujem narodeniny mőjho Zá- chrancu a mőzem s Nim zit* zivot napl- neny láskou, pokojom a istotou, ze On ma nikdy neopusti. Tak podobne sa teste i vy a dovol’te, aby vás Boh obdaro- val svojou láskou amilosfou aj pocas tychto sviatkov. Verim, ze tento cas vám Pán Jezis pozehná a doma spolu s rodic- mi budete prezívat* krásne chvíle. Skúste povedat* rodicom, ze ak aj nebude vsetko cez Vianoce, tak ako si to predstavu- jú, dőlezité je, ze sa budete spolu teáit* z vianocného pokoja, ktory doprial nás Boh vsetkym l’ud’om dobrej vőle. ■ Z detského casopisu DÚCHA 12/2006. K.K. Vianoce na Slovensku Vianocné sviatky budú mat* nezabudnu- tel’né caro, nech by sme ich slávili kde- kol’vek. V kazdej krajine vsak májú inú príchut', závislú od historického a kul- túrneho pozadia. Aj Vianoce na Slovensku sú spojené s typickymi zvykmi, ktoré im dodávajú nezabudnutel’nú atmo- sféru. Zvlást* specificky ich prezívajú evanjelici vo svojich cirkevnych zbo- roch. Advent Vianoce na Slovensku vlastne zacínajú uz prvou adventnou nedel’ou, pocas ktorej sa zapáli prvá zo styroch sviec na adventnom veci. V adventé sa v evanje- lickych kostoloch konajú vianocné kon- certy, zvycajne váznej hudby. Deti, ktoré navstevujú detské besiedky, nacvicujú vianocny program. V niektorych cirkevnych zboroch mládez alebo aj deti vyrá- bajú vianocné pozdravy, ozdoby, ad- ventné vence a neskór ich rozdajú búd’ clenom svojich rodín alebo starym a osamelym l’ud’om. V tomto case sa viac myslí na deti v detskych domovoch a döchodcov v penziónoch. Deti, mládez ci clenovia diakonickych skupín ich navstevujú s vopred pripravenym duchovnym programom a drobnymi po- zomosfami. Tak ako vminulosti, tak aj dnes sa v mnohych cirkevnych zboroch pecú vianocné oblátky. Kedysi to robili vyluc- ne ucitelia alebo farári. Pri pecení obiátok na speciálnej forme dnes farárom pomáhajú aj dobrovol’níci. Krátko pred Vianocami sa potom oblátky búd’ roz- dávajú, alebo predávajú za symbolickú cenu. S blíziacimi sa vianocnymi sviat- kami intenzívnejsie nacvicujú slávnostné vianocné piesne aj zborové spevoko- ly. V adventnom období sa konajú spe- ciálne Sluzby Bozie pre starych a cho- rych clenov cirkevnych zborov. Stedry den Na Stedry den sa az do slávnostnej vece- re dodrziava prísny post. Rodiny ozdo- bujú stromcek, balia darceky, obliekajú sa do slávnostnych siat. Sluzby Bozie sa konajú bud’ o piatej alebo siestej-hodine vecer. Májú slávnostnych Charakter, ich program doplnajú vystúpenia zboro- vych spevokolov, deti a mládeze. Pri spievaní piesne Tichá noc, svatá noc sa v niektorych kostoloch zhasnú svetlá a horia iba sviecky, ktoré drzia návstev- níci bohosluzieb v rukách. Deti dostáva- jú pri vychode z chrámu drobnú pozor- nosf-bud’ pomarance alebo sladkosti. Stedry den je dodnes opradeny mnozstvom obycají a zvykov. Najviac sa ich spája so Stedrou vecerou. K sted- rovecernému stolu zasadnú rodiny búd’ pred Sluzbami Bozími alebo po ich skoncení, závisí to od zvyku jednotli- vych rodín. Nemala by na nőm chybat’ horiaca sviecka, oblátky, med, jabl’cka, oriesky a zrno z kazdého druhu obiba. Pod stolom by mala byf polozená troska slamy, na znak toho, ze sa Jezisko narodil na slame. V evanjelickych rodinách sa slávnost- ná vecera zacína domácimi Sluzbami Bozími, ktorych program kazdorocne pripravuje Generálny biskupsky úrad. Ich súcasfou je cítanie z Písma, modlit- ba, krátke zamyslenie a piesne z Evanje- lického spevníka. Najstarsí elén rodiny urobí vsetkym prítomnym na celo krízik s medom. Otec rodiny vsetkym prítomnym zavinsuje. Vecera sa zacne az po symbolickom prípitku, ktorym zvycajne byva pálenka preprazená s medom a maslom. Podávajú sa oblátky s medom poprazenym na cerstvom masle, v niektorych rodinách dón pridá- vajú aj kúsok cesnaku. Nasleduje ka- pustnica s klobáskou, údenym másom a másom z bravcového stehna, cesna- kom, hubami a susenymi slivkami. V Liptove do polievky pridávajú aj vel’a cibule a zemiakov. Ku kapustnici sa je- dia opekance s medom, mliekom a makom. Veceru uzatvárajú zvycajne pece- né ryby a zemiakovy salát. Po skoncení stedrovecemej vecere sa rozbal’ujú darceky a spievajú sa duchovné piesne. Prvy sviatok vianocny V dopoludnajsích hodinách sa konajú Sluzby Bozie, na ktorych este zvyknú vystupovaf spevokoly alebo deti. Popo- ludní sa rodiny navstevujú. Deti a mládez z cirkevnych zborov chodia po dedine a spievajú koledy. Z miest sa vsak táto krásna tradícia coraz viac vytráca. Vianocné koledy sa vnich ozyvajú vácsinou sprostredkovane - z rozhlasu ci televízie. Koledami sa zobrazuje vyni- mocnosr udalosti narodenia Bozieho diet’at’a. Navstívené rodiny koledníkom ponúkajú ovocie, koláce alebo aj penia- ze. Tie sa potom pouzijú na prácu s det’mi ci mládezou v cirkevnom zbore. V niektorych zborovych domoch sa pocas prvého vianocného sviatku konajú vianocné divadelné vystúpenia deti. Mládez pripravuje vianocné vecierky s duchovnym programom a rozdáva- ním darcekov. Druhy sviatok vianocny Cirkevny charakter druhého vianocného sviatku sa coraz viac vytráca. Kostoly sú pocas bohosluzieb poloprázdne. Mnohí ani nevedia, ze vianocné sviatky sú dva. Vecer sa v mestách, ale aj na dedinách do- konca konajú tzv. stefanské zábavy. Medzi Vianocami a Novym rokoni l’udia búd’ dovolenkujú, alebo opát* na- stúpia do práce. Duchovny vyznam Sil- vestra popri ohnostrojoch coraz viac ustupuje do úzadia. Novorocné boho- sluzby sú tiez pomeme slabo navstevo- vané. Napriek tomu sa pred polnocou pri evanjelickych kostoloch stretávajú veriaci, ktorí si spolocne zaspievajú, pornódba sa a vinsujú si vsetko dobré do nového róka. V niektorych cirkevnych zboroch si mládezníci pripravujú silves- trovské vecierky síce s duchovnym ob- sahom, ale skőr zábavnym charakte- rom, prípadne aj dospelí sa stretávajú pri spolocnom programé, a tak vstupujú do nového róka. ■ Emília Mihocova', evanjelická farárka v dedine Dovalovo Správy o nás ► Vianoce plné lásky, a Bohom pozehnany Novy rok praje pre Vás a pre vasú rodinu: Celostátná slovenská evanjelická farárska sluzba! Literatúra na objednanie Biblia s aplikáciami pre zivot: Novy zákon. Táto pubbkácia si kladie za del’ prekonat* niektoré historické, kultúme a jazy- kové bariéry, ktoré sfazovali cítanie a porozumenie Biblie - Bozieho slova. Dúfame, ze aj citatelia bez hlbsej znalosti Sváté- ho písma - Biblie, v nej nájdu jasné sióvá a l’ahko zrozu- mit’el’né pojmy a citatelia zbehlí (skúseny) Písmach získajú nővé pespektívy. Obetujeme túto verziu studijnej Biblie tomu, v ktorého mene a pre ktorého slávu bola napísaná. Módiimé sa, aby viedla mnohych k lepsiemu porozumeniu Svátého písma - Biblie a k plnsiemu poznaniu Jezisa Krista, vteleného Slova, o ktorom písma tak vierohodne svedeia. • Bibbu vydala: Medzinárodná biblická spolosnosf - Slovensko Bratislava 1999 • Videoprogram: Evanjebcky mediálny program Zivot v rodine- Desat* rőznych pohl’adov na zivot v rodine- Desat* priblizne pät’minutovych relácií so zameraním na zivot v rodine, 49 minút, VHS Krest’anstvo pre mladych?- Desat* rőznych pohl’adov na zivot o mladych a pre mladych-Desat* priblizne pät’minutovych relácií, ktoré chcú po- mőct* mladym l’ud’om nájst* si svoju cestu... (48 minút, VHS) Slovenská sluzba • ked’ niekto v Mad’arsku by chcel pocut* po slovensky slovo Bozie, tak sa kl’udne mőze obrátit’ na Slovenskú evan- jelickú farársku sluzbu, s pomocou Pána Boha Vás vyhl’adáme • nase adresy: Slovenská evanjelická farárska sluzba, 1082 Budapest*, ulica Rákócziho 57/a. E-mail: slovenska.sluzba@lut- heran.hu, tel: 06-1-210-72-67
