Evangélikus Élet, 2006 (71. évfolyam, 1-52. szám)

2006-10-29 / 44. szám

‘Evangélikus ÉletS SZLOVÁK OLDAL 2006. október 29. 11 Stranu zostavil: Attila Spisák BBaMHNaMHMMMMMaMMi —mKLm ■HMNHMHMHnMnNflnMMRMMMHMMnMi Reformácia - 31. októbra 2006 „Lásku chcem a nie obete, poznanie Boha-viac ako zápaly.“ (Oz 6,6) Miié sestry a bratia v Kristu! Célé dielo Jezisa Krista stojí pod sluzbou Bozieho milosrdenstva. Jeho príchod, celá jeho sluzba, Jeho ober na krízi sú dökazom toho, ze Boh sa rozhodol pre nezaslúzenú, zo strany adresáta nicím nepod- mienenú lásku voci nám. Boh sa k nám sklána s lás- kavym srdcom. Kristovo konanie je vsak zároven príkladom toho, ze Boh si praje lásku: „Lásku chcem a nie obete, poznanie Boha viac ako zápaly.“ (Oz 6,6) To má byr nás základny postoj k Bohu a l’ud’om. Pán Jezis Kristus si praje nase sklánanie k 1’ud’om nasej doby ako vyraz lásky k Nemű. Mőzeme to pozrier v Matúsovom evanjeliu 25,40 nasledovne: „Cokol’vek ste urobili jednému z tychto mojich najmensích bratov, mne ste uro­bili.“ Kristus vyjadruje v blahoslavenstve vecnú hodnotu milosrdnej lásky. Oslavuje ju a dáva nám ako vyznamny znak nasého krestanského zivota. Ponúka ju ako cestu zivotom v Jeho mene. Ako Je­ho cestu k l’ud’om súcasnosti, aby Ho spoznali ako svojho Spasitel’a. Posiela nás na cestu za clovekom dnesnej doby so srdcom naplnenym láskou, aby cím viacerí spoznali Jeho záujem o cloveka. Boh si praje, aby svet spoznal, ze bez lásky nemőzeme zir. Zároven si praje, aby aj l’udia nasej doby züi vierou v Jeho lásku a slúzili svetu vedení tymto zá­kladnym Bozím programom pre svet od Kristovej smrti a vzkriesenia. A nakoniec zostáva najdőlezitejsia otázka: Ako budeme chápar túto lásku, túto spolocnú cestu? Je tá láska pre nás hlavnym ciel’om? Áno, mala by byf hlavnym ciel’om a znakom, cirkvou Jezisa Krista! Bud’me, drahé sestry a drahí bratia, takouto cir­kvou! Bud’me nad’alej a naplno cirkvou lásky Jezisa Krista! K tomu vás V jeho mene vyzyvam co najna- liehavejsie a najúprimnejsie. Bud’me nad’alej a napl­no cirkvou Jezisa Krista, ktorá je tak dokonale pop- repájaná medzi jednotlivymi casrami tela, ze ked’ sa t tesí jeden úd, tesí sa célé telő, a ked’ sa trápi jedna cast, trpí célé telő, a preto si prichádzajú efektívne na pomoc. Bud’me nad’alej a naplno cirkvou Jezisa Krista. Urobme toto spolocenstvo, zvolené nasou cirkvou, nástrojom budovania jednoty. Ako sa dá to urobir, aby sme ostali cirkvou, teda Bozím dielom, nie pominutel’nym dielom cloveka? Co nám k tomu ponúka ako úcinny nástroj sám Pán cirkvi skrze svoje stále zivé Slovo? Jedine písmo! Sola Skriptúra! Jedine Kristus! So­lus Christus! Prvá záruka, ze to tak bude: v Kristovi budeme mar nad’alej zivy základny kamen svojho spolocen- stva. Pristupujeme k Nemű, zivému kamenu, l’ud’- mi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému avzác­nemu. V Kristovi nachádzajme zivy základ pre svo­je spolocenstvo. Bez Krista sa to nedá! On je Hlavou svojej cirkvi. Ak to vieme, znamená to, ze budeme túzir v kazdej situácii vNeho prijar impulzy pre nase aktivity a rozhodnutia. V modlitbách, v tűzbe byr podriadení Jeho Duchu a v spolocenstve okolo Jeho Slova a sviatostí. Ziadne nase rozhodnutie nie je dobré bez Neho. Ziadne nase rozhodnutie, ktoré nie je v súlade s jeho príchodom do sveta s ciel’om zabránir pre zivot vecny cím viacerych, nie je správne. Ak by sme sa rozhodli konar proti tomuto Jeho základnému zámeru, vtedy by sa nám stal nie základom, ale kamenom úrazu a skalou po- horsenia. Ak vieme, ze On je zivym základnym kamenom cirkvi Kristovej, nevieme zabudnúr ani na Jeho túzbu po jednote a láske kresranov v kazdej dobé. Volá nás to k hl’adaniu viditel’nej jednoty medzi se- bou, k hl’adaniu spravodlivosti a lásky. Ale zároven k hl’adaniu znakov viditel’nej jednoty s krestanmi inych cirkvi, ktoré sú súcastou Jeho zivého tela. Prvá záruka toho, ze ostaneme cirkvou a budeme zir ako cirkev, je teda v tóm, ze v Kristovi budeme mar v kazdej dobé a v kazdej situácii svoj zivy zá­kladny kamen. Druhy znak toho, ze sme na dobrej ceste je, ze sa budeme ako zivé kamene budovat na duchovny dóm. Tento duchovny dóm budovany z nás, ktorí Mu patríme, bude slúzit ako ochranná hradba pro­ti zlu a hriechu. Táto hradba je ten Hrad prepevny, ktorého vzdy spomíname, ked’ sa poklonime jeden druhému. Volajme preto do hradieb Siona l’ud nasej doby, volajme ho k zivému kamehu Jezisovi Kristovi. Ukazujme kazdému, kto prijme Pánovo pozvanie, miesto v tejto stavbe, a dovol’me Pánovi cirkvi predstavir Jeho slávu skrze nás i v nasom svete. Ne- zabudnime pritom, ze smieme byr ako vyvoleny l’ud. L’udom, ktory svorne kráca spolu a stáva sa ná­strojom d’alsieho budovania cirkvi Kristovej ajej cash - nasej drahej evanjelickej cirkvi. Amen Módiimé sa: Drahy Pane nás! Ty Pane cirkvi, d’a- kujeme Ti z hlbky srdca za Tvoju starostlivosr o svoju cirkev na tejto zemi. Poznávame Tvoju lás­ku k nám a prosime Ta pokorne, vzbudzuj a utvr- dzuj aj v nasich srdciach lásku, ktorá nech sa doka- zuje vemosrou a aby sme ako zodpovedni pracov- nici a strázcovia Tvojich vel’kych darov v nasej cir­kvi aj my prispeli k tomu, aby nasa cirkev ako Tvo- ja sluzobnica konala zverenú jej úlohu a prichádza- la kTebe a zblizovala l’udí v láske. Pritom nedo- pusr, aby sme si zúfali, ale pevne sa spoliehajúc na Tvoju pomoc krácali do budúcnosti v pokore, ale v plnom spoliehani sa na tvoju pomoc. Amen. MOJA REFORMÁCIA Reformácia 2006, - alebo co pre mna osobne znamená Lutherova reformácia? Verím ze Boh zo vsetfeeho, aj z toho najhorsieho, mdze a chce dar vznifemíF dobni. Preto potrebujeme l’udí, ktorí vsetkym májú poslúzir pre dobro. Verím, ze boh nám v kazdej núdzi dice dar tol’ko síi ku vzdoru, kol’ko potrebujeme. Neddvaju vopred, ale aby sme sa nie na seba, ale jedine na Neho spoliehali. V takejto viere by sa musel kazdy strach pred budúcnosrou prekonat’. Verím, ze aj nase chyby a omyly nie sú mámé, a ze Bohu nie je tazsie, aby s nimi skoncoval néz s nasimi zdanlivymi dobrymi skutkami. Verím, ze Boh nie je nijaky bezcasoyyfakt, ale na pravé modlitby a z odpovedné ciny caká a odpovedá. Dietrich Bonhoeffer Myslím si, ze to je vel’mi zaujímavá, a vázná otázka, lebo ide ovztah medzi Kristom a mnou. Cize, ja to tak chápem, ze moja reformácia musí hovorir o tych najvzácnejsích korenoch. Heslom refor- mácie je :„Naspär ku korenom. Ad Fon­tes“ . Pre mna to znamená, ze kazdy den by bolo treba pozrier sa, hl’adar, kontro- lovar, ze kde, ktoré a aké sú moje kore- ne, a k tomu revidovar, prispösobir sa a napravir möj zivot. Aké budú moje po- vinnosti vyplyvajúce z toho, na co mozem byr pysny, kam musim, alebo mozem smerovar? Po prvé beriem na zretel’, ze som kresran. Lebo som pokrsteny, ako aj Luther povedal. Musim sa správat ako kresran. To je tak jednoduché. Ale po­tom nasleduje aj pokracovanie, a ha to zvykneme zabudnúr. Predstavme si na­sledujúcu ideu, o com som vel’akrát sní- val aj pred tym: aj pre mna, - a myslím si, ze aj pre nás - by bolo dobre,' keby som mohol nosir nejaky jednoduchy znak, - napriklad kriz na cele - aby kazdy, kto vidí uz vedel o mne, a preto by sa azda aj l’udia tak správali ku mne. Vtedy by bolo lahsie zir kresranskym zivotom. A najhlavnejsie, najdőlezitejsie by bolo, zeby som dokázal tak sa sprá­vat, ukázat kazdému, co ma cbarakteri- zuje, krestanstvo. Ale ako póznámé rea- litu, vieme, ze to nie je tak. Vel’akrát sme, a aj ja som nervözny, netrpezlivy, mno- hokrát netolerantny. Tak teda podl’a sveta nemőzem hovorir, ze som jedno- ducho krestanom. Som clovek, ktory kazdy den bojuje za to, aby mohol byr krestanom, dobrym privrzencom Kris­ta. Tak teda mojou povinnostou by bolo zir tak, aby som nikoho nepohorsoval ako krestan, ba co viac, aby som mohol ukázat dobry priklad l’udom. Po druhé, co ma charakterizuje, ze od­kial’ pochádzam, z akej rodiny. Ja po- chádzam z jednoduchej slovenskej ro­diny. Nasi predkovia obrábali zem, pes- tovali rastliny, achovali dobytok. Boli pokorní l’udia pred Pánom Bohom, cas- to, alebo pravidelne sa modlievali, spie- vali nábozné piesne, nielen v kostole, ale aj doma v rodine. Vtedy este nebola tele- vízia, co dnes roztrieská rodinu, ale zili pokojnym rodinnym zivotom. Zodpo- vednost jeden za druhého citili ovel’a viac, ako to dnes my chápeme. A priro- dzene sa zhovárali, spievali, modlili sa po slovensky. Toto dedicstvo nás zavä- zuje k tomu, aby sme sa aj my doma po- kúsili podobny zivot zir. Snazime sa, ne- pozeráme kazdy vecer telku, bavime sa inak. Cítame rozprávky, spievame aj po slovensky, kreslime. Tak vidim, ze od- kaz bol dobry, potrebná je k tomu vy- trvalost, aby sme zili nie konzumnym, ale lepsim zivotom. Toto je moja refor­mácia. ■ ASz Správy o nás Vymerta stráze v ECAV na Slovensku Od jeseni uz aj úradne májú novych biskupov na Slovensku. Na vychode zostal hlavnym pastierom Igor Misina, ktory aj doteraz bol biskupom. V západnom distrikte volili nového biskupa, Milana Krivdu, a aj za generálného biskupa volili nového sluzobníka: Milosa Klátika. Spomedzi byvalych bis­kupov jeden isiéi na dőchodok, önje Ivan Osusky. Byvalíge- nerálny biskup ThDr Július Filo bude profesorom na prak- tickej katedre, na EBF Uk v Bratislave. Pre vsetkych zéláme vel’a Bozie pozehnanie, aj na oddychoví cas, a aj na dalsiu sluzbu! Literatúra na objednanie • Ivan Halász: Cirkev, národ, stát „ Zivotná pút Daniela Bachá- ta, evanjelického duchovného a zároven na svoju dobu plodného slovenského spisovatel’a, je bohatá na necakané, hoci nie nelogické zvraty. Ved’ taká bola i samotná dóba a krajina, v ktorej zil. Uhorsko v druhej polovici 19. storocia bolo krajinou, prechádzajúcou hlbokymi zmenami v spolo­censkej, hospodárskej, národnostnej a kultúrnej struktúre. Zmeny radikálne ovplyvnovali zivot a mslenie súzasníkov. Toto prechodné obdobie ponúkalo jednym závratné kareé- ry, druhym hlboké pády. Od kazdého vsak vyzadovalo znacnú dávku a prispősoivosti.“ • Anna Kovácová: Zivot a kultúra Slovákov v budapesti v obdo- bí dualizmu (1867-1918) „V hlavnom meste, ktoré sa kapita- lizovalo, modemizovalo a preto aj mad’arcovalo, niekol’ko desattisícová slovenská komunita sa zväcsa asimilovala. Stratila svoje etnické vlastnosti, ako aj z vidieka prúdiace mad’arské etnikum. Ibaze Slováci celkom stratili svoj jazyk, z mad’arciny zmizli len nárecové prvky.“ Slovenská sluzba • ked’ niekto vMad’arsku hl’adá slovenského farára, tak sa kl’udne mőze obrátit na Slovenskú evanjelickú farársku sluzbu, s pomocou Pána Boha Vás vyhl’adáme • nase adresy: Slovenská evanjelická farárska sluzba, 1082 Bu­dapest, ulica Rákócziho 57/a. E-mail: slovenska.sluzba@lut- heran.hu, tel: 06-1-210-72-67

Next

/
  • Layout
  • Zoom
  • Rotation
Thumbnails
Contents