Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1987. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 18/09)

Jaroszlav Mazúrek: Tvorba a ochrana krajiny v cerovej vrchovine

- 34 2 vrchovinnom reliéfe na 1 km presahuje 300 m. Vulkanicky reliéf okrem už spomínaných dómovite vypreparovaných andezitových lakolitov reprezentujú stolové vrchy a hrebene na troskách čadičových príkrovov a ploché chrbty viazané na ryodacitové tufy a tufity v západnej časti Cerovej vrchoviny pri hraniciach s MLR. K formám reliéfu, ktoré sa viažu na finálny čadičový vulkanizmus, 2 patrí tabuľový vrch Medvedia výšina (659 m) s rozlohou 14 km na území ČSSR, Pohansky hrad (578 m), Matrac (410 m), Šarkan (341 m), Veľký Bučoň (514 m), Stéblová skala (486 m), a úzke skalné hrebene RagaČ - Borkút, Moni.ca - Belina, Bábsky chrbát a dalsie. Plochú vrcholovú cast' lemujú strmé svahy a skalné steny na obvode s početnými kamennými moriami, v ktorých sa vytvorili pseudojaskyne (Pohanský hrad). Dominantu terénu predstavujú vypreparované čadičové komíny vyplnené produktami finálneho vulkanizmu (Soví hrad 514 m, Hajnáčka - hradný vrch (355 m). Endogénnou formou reliéfu sú aj ostrovné vrchy zo sopečného materiálu, na chádzajúce s a na nive Beliny a Gortvy, ktoré odolávajú erózno-denudacným procesom (Červený vrch 249 m, Fiľakovský hradný vrch 242 m a Hodejovský hradný vrch 263 m. Najznámejší z ostatných je vsak vrch Somoška s výskytom odkryvu čadiča so šesťbokou odlučnosťou. V morfológii krajiny sa v Cerovej vrchovine významne uplatnil aj reliéf riečny (riečne doliny, terasy, erózni kotliny atd.), äalej reliéf vytváraný svahovou modeláciou a antropogénny reliéf. Reliéf vytváraný svahovou modeláciou podmieňuje a ovplyvňuje hospodársku činnosť človeka. Plošná erózno-odnosová činnosť vody oplachuje svahy a na odlesnenom území devastuje pôdnu pokrývku a vytvára výmole (západné svahy Baštianskej kotliny, okolie Ragaca). Vplyvom gravitácie dochádza k z osuvom. Zosuvné územie nachádzame v priestore Monického potoka, západných svahov Šarkana, Belinského vrchu a horného toku Mačacieho potoka. Antropogénny reliéf sa výraznejšie uplatnil v tvárnosti krajiny az po I. svetovej vojne s rozvyjajúcou sa ťažbou stavebného kameňa (andezitov, čadičov) a ťažbou hnedého unlia. Klimatická klasifikácia (Atlas SSR 1980) zaraduje Cerovú vrchovinu do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota vo V Q V V Q vrcholovej časti vrchoviny sa pohybuje okolo 7-8 C, v nizsej 8-9 C.