Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1987. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 18/09)

Jaroszlav Mazúrek: Tvorba a ochrana krajiny v cerovej vrchovine

- 35 Priemerná júlová teplota sa pohybuje okolo 18-20 °C, priemerná januárová -4 °C. Priemerná teplota vegetačného obdobia býva okolo 15 °C. Pre poľnohospodársku výrobu je dôležité, že trvá v priemere 220 dní (teploty neklesajú pod 5 °C). Cerová vrchovina patrí k územiam v v ČSSR s najväcšim poetom tropických dní v roku (priemer 15 dní v roku, kedy teplota dosahuje 30 °C. Primerné trvanie slnečného svitu je cca 2100 hodín ročne. Priemerný úhrn zrážok sa pohybuje sa pohybuje okolo 650 mm ročne. 0 niečo nižšia je výparnosť, ktorá patrý k najvyšším v ČSSR. Počet dní s trvalou snehovou pokrývkou sa pohybuje medzi 50 - 55 dní v roku

. Nízky úhrn zrážok a vysoká výparnosť zapríčiňujú, že celá oblasť je chudobná na vodu. Povrochových tokov je málo a ich prietoky sú minimálne. Belina, Mucínsky, Bábsky, Suricky a MaČací potok, podobe ako aj najväčší vodný tok Cerovej v rchoviny Gortva sú tak málo vodnaté, že ich priemerný 3 2 prietok nedosahuje ani 1 m /sec. Povodie Gortvy zaberá plochu 167 km v i 2 a špecifický odtok sa pohybuje okolo 2,15 l/km . Vodné toky Cerovej vrchoviny patria do povodia Slanej (2/3) a Ipľa. Rozvodie medzi nimi sa tiahne od Medvedej výšiny (659 m) na Pohanský hrad (578 m), kótu GajaŠ (307 m), Vysokú (326 m), Šindlovec (347 m) a Veľký Bucon (514 m). Podľa československej klasifikácie vodných tokov patria povrchové vody Cerovej vrchoviny k dažáovo-snehovým vrchovinným a nížinným typom s maximom v marci a minimom v auguste. Odtok vody z Cerovej v rchoviny je urychľovany odlesňovaním, melioráciou a geometrizáciouvodních tokov. Územie Cerovej v rchoviny je deficitné na prirodzené stojaté vody. Jedinou plochou prirodzenej stojatej vody v tomto priestore sú Dubnianske močiare. V súčasnej dobe sú stojaté vody umelo akumulované v retencných vodných nádržiach v Hosticiach, Ratke a pri Chramci. Z podpovrchových vôd sa v Cerovej vrchovine vyskytujú obyčajné zemité a uhličité kyselky (šťavice) s obsahom železa v Hodejove, Konrádovciach, Hajnečke a Šíde. Jodobromové vody v Číži sú už mimo územia Cerovej vrchoviny. Na minerálne bohatom substráte, ktorý predstavuje čadič, andezit, sopečné pyroklastiká

, vápnitý pieskovec, slienité a vápnité íly, ako aj naviata spraš, prevládajú pôdy piesčito hlinité a hlinité. Z pôdnych typov najväčšie plochy zaberajú hnedé lesné pôdy nasýtené a pararendzy.