Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1975. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 13)
dochádza k formálnemu rozlišovaniu politickej výchovy a ideovej výchovy, resp. k samostatnému zdôrazňovaniu svetonázorovej výchovy, keď sa používa väzba ideovo-politická a svetonázorová výchova [22]. V pedagogickej teórii i pedagogickej praxi sa často používa termín politickovýchovná práca. Tento termín býva tiež chápaný vo dvoch významoch, jednak ako činnosť v oblasti výchovy ideovej a politickej, ale aj ako komplexná výchovná činnosť vo všetkých zložkách výchovy. Dochádza tak ku stotožneniu obsahu pojmu komunistická výchova a politicko-výchovná práca. V teórii takéto chápanie termínu politickovýchovnej práce nie je veľmi rozšírené, ale v praxi je bežné. Svedčí o tom napr. aj obsah práce prorektorov a prodekanov pre politickovýchovnú prácu i obsah práce komisií pre politicko-výchovnú prácu na fakultách a vysokých školách. Často však dochádza aj k nesprávnemu stotožnovaniu komunistickej výchovy s politickou výchovou, alebo v krajnom prípade len s politickým vzdelávaním najmä v bežnom používaní termínov, ale aj vo výchovnej práci, čo má za následok vážne škody vo výchove. Takto sa zužuje chápanie komunistickej výchovy, čovedie k odtrhnutiu odbornej a politickej prípravy budúcich odborníkov, k apolitičnosti a úzkemu profesionalizmu. Ide vlastne o nesprávne chápanie celého obsahu komunstickej výchovy. Výchova k odbornej zdatnosti je práve tak neoddelitenou súčasťou komunistickej výchovy ako je jednou zo základných jej zložiek výchova politická. V konečných dôsledkoch samotná odborná príprava zahŕňa dôležité momenty ideologické a politické. Už V. I. Lenin zdôrazňoval nutnosť odbornej i politickej prípravy, keď v známej reči na III. zjažde RKSM v októbri 1920 povedal: „Mylné by bolo nazdávať sa, že stačí osvojiť si komunistické heslá, závery komunistickej vedy, bez osvojenia si toho súhrnu poznatkov, ktorých výsledkom je aj sám komunizmus. Príkladom toho, ako vznikol komunizmu zo súhrnu ľudských poznatkov, je marxizmus" (23). Politická výchova vystupuje ako zložka komunistickej výchovy, ktorá má veľký význam pre politické uvedomovanie mládeže, pre jej prípravu k uvedomelému a aktívnemu životu v našej spoločnosti, pre formovanie správnych názorov, presvedčení a postojov. Súčasne je aj neoddeliteľnou súčasťou celého procesu komunistickej výchovy, ktorá veľmi úzko súvisí aj s výchovou ideovou (svetonázorovou), a mravnou a ktorá vyjadruje konečný zmysel a spoločenské poslanie, školy. Vysokoškolsky vzdelaný odborník musí dobre ovládať svoj odbor, ale súčasne musí rozumieť vzťahom medzi ľudmi a zverený úsek viesť odborne, politicky i organizačne (24). Svetonázorová výchova má v sústave zložiek komunistickej výchovy obdobné postavenie ako politická výchova. Jej úlohou je sformovať u mládeže marxisticko-leninský svetonázor, čo je súčasne aj jedným z hlavných cieľov komunistickej výchovy. R. Pravdík [25] hovorí o dvoch významoch pojmu svetonázor. Jednak ako súčasť spoločenského vedomia-ideológie a jednak ako svetonázor osobnosti, ktorý definuje takto: „Svetonázor osobnosti predstavuje subjektivizovaný, viac menej ucelený systém najvšeobecnejších základ-