Az Egri Ho Si Minh Tanárképző Főiskola Tud. Közleményei. 1975. (Acta Academiae Paedagogicae Agriensis : Nova series ; Tom. 13)

jednotlivých častí alebo stránok osobnosti. Výchova, ako vyplýva z marxistického učenia o vývoji osobnosti, je jednotný, celistvý proces, jednotlivé zložky výchovy tvoria systém, sú vzájomne späté. Rozčlenenie zložiek výchovy, ako hovorí J. Váňa, je len teoretičkou abstrakcou a je východiskom pre ďalšiu konkretizáciu cieľov výchovy. Podľa J. Váňu je z výchovných cieľov konkretizovaný len cieľ osvojenia základov vied, aj to nedostatočne a všetky ostatné zložky učiva sú niečím druhoradým, sú určované len všeobecne, nie sú súčasťou učiva. Treba však pripomenúť, že v ponímaní J. Váňu pojem ,,učivo" zahrňuje celú šírku výchovného pôsobenia a nielen poznatky, vedomosti, ktoré si má človek osvojiť <17>. Struktúra zložiek výchovy a ich obsah sú určované historicko-triednymi podmienkami, spoločenskými potrebami a požiadavkami. Nekladieme si za úlohu previesť teoretickú analýzu, na záklae kterej by sme vymedzili zložky výchovy. Zrekapitulujeme len názory na vymedzenie zložie, aby sme mohli vybrať najoptimálnejšie členenie pre potreby plánovania výchovnej práce a pre riešenie vyššie načrtnutého problému. V sovietskej pedagogike boli najčastejšie vymedzované tieto zložky: rozumová výchova, polytechnická výchova, mravná výchova, telesná výchova, estetická výchova. Naša pedagogika prevzala toto členenie a neskoršie ho doplnila o ďalšiu zložku výchovy — pracovnú výchovu (18). J. Váňa [19] navrhuje rozlišovať tieto zložky výchovy: výchova telesná, výchov jazyková, výchova pracovná a technická, výchova polytechnická, výchova vedecká, výchova politická, výchova vedeckého svetového názoru alebo výchova filozofická, výchova mravná a výchova umelecká. J. Velikanič (20) na základe teoretických analýz a úvah vymedzuje šesť zložiek výchovy: telesná výchova, pracovná a technická výchova, ideovo-politická výchova, mravná výchova, výchova poznania a estetická výchova. Pričom základ ideovo-politickej výchovy vidí v pochopení ideológie a politiky komunistickej strany a jej hlavnú úlohu, vo vedení žiakov k pochopeniu historickej premeny spoločnosti a pochopeniu úlohy robotníckej triedy vo vývoji spoločnosti. Za ďalšie črty alebo súčasti ideovo-politickej výchovy pokladá výchovu socialistického vlastenectva, výchovu proletárskeho internacionalizmu a výchovu vedeckého svetového názoru. Vlastenectvo súčasne pokladá za črtu mravnosti a výsledok výchovy, ale výchovu socialistického vlastenectva a proletárskeho internacionalizmu nezahrň do obsahu mravnej výchovy. R. Pravdík [21] pri rozbore chrakteristických čŕt socialistickej výchovy považuje výchovu k marxistickému svetonázoru, politickej uvedomelosti a oddanosti socializmu, výchovu k socialistickému vlastenectvu a internacionalizmu, za obsah komunistickej ideovosti výchovy. Aj ďalší autori chápu výchovu ideovopolitickú ako výchovu marxisticko-leninského svetonázoru a politickej uvedomelosti v zmysle správneho pochopenia politiky strany, pochopenia spoločenského vývoja a správneho hodnotenia politických udalostí doma i vo svete, ktoré má vyústiť v správnom pochopení svojho poslania a miesta v pretváraní spoločnosti a v uvedomelom tvorení svojej budúcnosti. Niekedy však 126