Barsi János (szerk.): Magyarország történeti helységnévtára. Zemplén megye 1773-1808, 2. (Budapest - Miskolc, 1998)
Resume
Resume HISTORICKY MIESTOPISNY SLOVNÍK OBCÍ UHORSKA (1773-1BOB) Hlavný ciel' slovnika je co najuceLenejšie opísať obce na základe prameňov (berúc do ohl'adu aj vonkajšie sídla), pustatiny so samostatnými názvami, respektíve podl'a možností ukázať dôležitejšie demografické a hospodárske črty súvekých osád na historickom území Uhorska. Po stránke obsahovej slovník má byť pomôckou pre bádatel'ov spoločenských vied, pre záujemcov o údaje o určitej obci, či celom kraji. Pomocou tejto zbierky údajov nájdu odpoveďna dané otázky okrem bádatel'ov dejín obci aj bádatelia historickej geografie, cirkevných dejín, historickej demografie, historickej štatistiky, dejin obchodu, vývoja pozemkového vlastníctva, dejín správy ako aj jazykovedci a folkloristi. Spracovane pramene, ktoré z rôzneho hl'adiska opisujú určitú oblasť,určili aj štruktúru publikovania údajov. Kym sčítanie ľudu (n) zhrňuje údaje obcí do vaČŠich celkov, zatial' "Pfarrtopographie" (p) podáva opis sídiel, co najpodrobnejšie. Súpisy vlastníkov (b, B) zachytávajú územné celky, bez ohl'adu na to, ci ide, o obývanú alebo reobývanú oblasť. Niekedy obsanujú aj také názvy, ktoré iné pramene nepoznajú. Vályi (V) a Lipszky (L) rovnako chceli opísať obce a aj oblasti, lenže Lipszky na svojej mape už pospájal oblast a na nej sa nachádzajúce vonkajšie sídla (9) so samostatnymé názvami. Ked'ze styčný bod rozdiel'ov, pochádzajúcich z odlišného stanoviska prameňov, je oblast', zenepisná poloha, preto celú stolicu opisujeme na základe členenia na okresy podl'a "Tabella Locorum" (t). V rámci okresu v abecednom poradí nasledujú za sebou obce, ktoré majú na mape zakreslený" samostatný chotár a ich údaje oddel'ujeme vodorovnou čiarou. V takýchto celkoch uvedené obce a pustatiny ležia v danej ohraničenej oblasti a - okrem niekol'kých neurčiteľ ných prípadov - sú označené aj na mape. V V V v Uvažujúc, aby sa zhromaždené údaje dali ľahšie použiť, zostavili sme ich do tabuliek, keď/e táto forma zabespecuje, ze rovnaké údaje sa dostanú vedl'a seba a ponecháva sa aj možnosť ukázať súbor informácií o danej obci alebo pustatine. Keďže popri podávaní informácií o jednotlivých celkoch našim cieľom bolo aj napomáhať kritiku použitých prameňov, preto, tam, kde jeden údaj môže byt' z viacerých prameňov, uz uvedenými písmenami ukazujeme pôvod udajú a tým jednak ojzrejmé registračné zvláštnosti jednotlivých prameňov a jednak aj zmeny, vyplývajúce z rôznych termínov zrodu prameňov. v Štruktúra údajov v poradí stľpcov je nasledujúca: 1. Poradové cislo : Podl'a stolic kazdy celok dostáva postupné poradové cislo, začínajúce sa cislom 1, tak v obec, ako aj pustatina a vonkajšie sídlo. Na to sa odvolávame v ukazovatel och. 2. Navoz obce: V rubrike sa používajú názvy s veľkými písmenami, utvorené na základe variantov a zapísané podl'a dnešného pravopisu. To figuruje aj na mape a o odlišných tvaroch nájdeme odkaz v registri miestnych názvov. Krížik v zátvorke (+) za miestnym názvom upozorňuje na to, ze okrem informácií historického názvoslovia medzi poznámkami sa nájdu vysvetlivky a pripomienky v poradí záznamových cisel, použitých pri uvádzaní údajov. Po utvorenom miestnom názve nasleduje názov v tej forme, ako je uvedený v jednotlivých prameňoch s uvedením písmennej značky prameňa. Na / v A V </ \/ základe písmennych značiek mozeme určiť, v ktorom prameni sa spomína určitá obec alebo pustatina. Preto sme zachytili aj formy názvov, použité pri súpise obyvateľstva, hoci tam V / A / V t nepoužívali názvy z pôvodných hárkov, a]e radšej ich doplnené formy, na základe Lipszkého a iných «/ / prameňov. Z miestopisného hľadiska teda tento tvar nemá význam. Jedna casť vonkajších sídiel, uvádzaných na základe "Pfarrtopographie" nemala miestne názvy, respektíve tie neboli zaznamenané. V týchto prípadoch v okrúhlych zátvorkách ( ) podávame stručnú formu opisovaného tvaru názvu, spomínaného v prameni, doplniac ho názvom oblasti, do ktorej sa moze sídlo lokalizovat'.
