Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Attila Simon: "Malenkij robot" a plány o československom národnom štáte
Malenkij robot” a plány o československom národnom štáte 75 a maďarskí fašisti mohli stavať ďalej tie mestá, ktoré predtým zničili“.32 Krno však zabudol na tú dôležitú vec, že Maďari, ktorých označil za fašistov, boli jednoduchí občania z územia južného Slovenska: vojnoví zajatci alebo civili, a keď po niekoľkominútovom rozhovore odmietol ich repatriáciu, rozhodoval sa vlastne o ľudských životoch: lebo tých, ktorým žiadosť bola odmietnutá, odvliekli naspäť do pekiel gulagov. V rokoch 1947 - 1948 sa väčšina osôb repatriovaných na územie Československa (velkú väčšinu tvorili slovenskí Maďari) dostala domov cez tábor v meste Sighetu Marmatiei. Aby táto cesta nebola ľahká sa postarali na toto miesto vyslaní československí delegáti poverení repatriáciou, ktorí sa všetkými možnými prostriedkami snažili Maďarom zabrániť v návrate domov. Polišenská spomína aj taký prípad, kedy vyslaný československý úradník odmietol žiadosť pre repatriáciu celému transportu zajatcov (1 600 osôb).32 33 Ešte šťastie, že z tábora v Sighetu Marmatiei už vyselektované osoby neodviedli naspäť na Donbas. Spomínaných 1 600 osôb napokon nasmerovali na Maďarsko - pravdepodobne prešli aj kasárňou Pavillon v Debrecíne, aby sa napokon cez maďarsko-slovenské hranice, za pomoci povolenia alebo útekom, dostali domov do svojej vlasti. Maďari československej príslušnosti sa nedostali ľahko domov ani z tábora v Sighetu Marmatiei, čo potvrdzujú aj spomienky: „V Sighetu Marmatiei bol zberný tábor, tam vyložili všetkých zajatcov a odtiaľ odchádzali zase osobitné transporty do Maďarska. Maďari z Maďarska mohli ihneď odísť domov, ale Maďarov zo Slovenska vybrali a držali ich tam. Beneš vtedy hovoril, že nemá žiadneho omeškaného vojaka a Maďarov neprijal. Československo nás neprijalo, a v Maďarsku sme nemali kam ísť. Zostali sme tam až do jesene.“34 Z uvedených faktov sa vykresľuje to, že osud maďarských deportovaných z územia Slovenska sa líšil od osudu ich druhov pochádzajúcich z územia Maďarska či Podkarpatskej Rusi predovšetkým v spôsobe ich návratu do vlasti. Kým sa totiž proces návratu podkarpatských Maďarov do vlasti začal už na jeseň 1945 a neustále pokračoval,35 a kým súčasne aj maďarská vláda vyvinula značné úsilia o to, aby sa maďarskí vojnoví zajatci a civili dostali čo najrýchlejšie domov; dovtedy v tom období neúprosné Československo s ideami o vytvorení čisto slovanského štátu, v podstate bránilo tomu, aby sa jeho vlastní občania mohli dostať domov.36 Postoj Prahy sa zdal byť nápadným a čudným aj pre sovietsku stranu, čo dokazujú aj slová generála sovietskej armády Nikolaja Gulubjevneka, ktorý bol vládnym splnomocnencom procesu repatriácie: „Už sme si zvykli na to, že dotknuté štáty nás súria, aby sme urýchlili repatriáciu ich občanov. U vás je to práve naopak. My musíme požiadať vás, aby ste od nás prevzali vojenských zajatcov. Nehnevajte sa, ale vaše počínanie je smiešne.”37 Postoj vtedajšieho Československa voči vojnových zajatcom a odvlečeným civilom maďarskej národnosti charakterizuje medzi inými aj to, že otázku repatriácie spojili s akciou reslovakizácie, ktorá práve vtedy prebiehala na území Slovenska.38 Kým reslovakizácia bola 32 KRNO, Miloš. Hory, rieky, ľudia. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1984, s. 319. 33 POLIŠENSKÁ, M. Čechoslováci..., s. 159. 34 KŐRÖS, Zoltán. Muszkaföldön. Somorja : Fórum Kisebbségkutató Intézet, 2015, s. 45. 35 DUPKA, Gy. A mi..., s. 141. 36 Z pohľadu slovenských Maďarov sa medzi najzávažnejšie prvky spojené s budovaním národného štátu radia: nútená výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, deportácia Maďarov do Čiech, reslovakizácia fungujúca na báze vydierania, zákaz maďarských škôl a používania maďarského jazyka atď. 37 AMZV, f. SSSR 1945 - 1949, kart. 51, č. 2890/B/48, Váleční zajatci v SSSR - provérení. 38 Cieľom reslovakizácie bolo prinútiť Maďarov, ktorí zostali na území Slovenska aj napriek výmene obyvateľstva a deportáciám, aby sa hlásili za Slovákov.
