Lampl Zsuzsanna (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2013 (Somorja, 2013)

Diskusia

194 Csaba Zahorán

v Košiciach a v iných mestách s - na papieri presvedčivou - československou väčšinou?39

Tu sa Holec dotýka i jednej celkom zanedbávanej ale o to vzrušujúcejšej témy: otázky identity a zmeny identity. „Premena“ niekoľkých státisľcov ľudí žijúcich do r. 1918 v hornom Uhorsku a potom v Československu je stále „zemou nikoho“ v oboch historiografiách. Ľudí, ktorí sa do r. 1918 pod vplyvom a/alebo pod tlakom maďarskej štátnej idey stali Maďarmi (aspoň „v štatistickom zmysle“) a po zmene štátnej moci, prispôsobujúc sa novým okolnostiam, zmenili svoju identitu, ďalej tých, ktorí si svoje puto k maďarskosti zachovali (v slovenskej a českej terminológii nazývaných „maďarónmi“) si nárokovali a nárokujú obidve národné idey, ale „národné" historiografie si s nimi nevedia poradiť dodnes. Dôkladný - a nedá sa dostatočne zdôrazniť: nezaujatý - výskum tejto sivej zóny by nám mohol dať odpoveď na viacero otázok, nielen ohľadne praxe a spôsobu budovania národov a štátov v 19. - 20. storočí, ale aj v súvislosti so vznikom a premenami národnej identity.40 Výskum by mal byť zameraný predovšetkým na lokálnu úroveň, mal by zohľadniť vznik a zmeny identity jednotlivých komunít (vrátane pút vytvorených náboženskou príslušnosťou, vývoj národnej identity, vývoj uhorskej identity a jeho neskoršie nahradenie modernou maďarskou alebo slovenskou národnou identitou atď.), a samozrejme by sa mal vyhnúť pasci spätného projektovania súčasnej, modernej národnej identity.

Ani osud krajiny v r. 1918 - 1919 nie je menej sporný. V článku Romana Holeca - ako aj v jeho skoršej recenzii o slovenskom vydaní knihy Ignáca Romsicsa Trianonská mierová zmluva41 - je zreteľné slovenské stanovisko k rozpadu Uhorska, ktoré Holec teraz stavia proti maďarským názorom. Holec na konci svojho článku už viac diferencuje ako na jeho začiatku, keďže striktne rozlišuje medzi publikáciami reprezentujúcimi rozličné pohľady v maďarskej historiografii - v tomto prípade medzi prácami Balázsa Ablonczyho, Miklósa Zeidlera, Ignáca Romsicsa, resp. Gyulu Popélya.42 Kým o

39. Slovenský historik Milan Zemko v tejto súvislosti píše o „štatistických Slovákoch“, teda o pomaďarčených Slovákoch, ktorí si aj po zmene štátnej moci zachovali spojenie s maďarským svetom, aj keď sčítania obyvateľov ich registrovali ako Slovákov. Pozri Zemko, Milan: Voličstvo strán národnostných menšín a komunistickej strany na Slovensku v parlamentných voľbách za predmníchovskej republiky. In Zemko Milan - Bystrický, Valerián (eds.): Slovensko v Československu (1918 - 1939). Bratislava : VEDA - Vydavateľstvo SAV, 2004, s. 181 - 182. Aj keď podľa údajov zo sčítania obyvateľov z r. 1930 podiel Maďarov v Košiciach nedosiahol ani 20 %, podľa českého historika Zdenka Kámíka približne polovicu obyvateľov mesta tvorili Maďari alebo maďaróni. „Svedčila o tom i skutečnost, že daleko nejsilnéjší politickou stranou ve volebním okrese Košice-mésto byla ješté v roce 1935 maďarská či maďarónská Krajinská kresťanskú sociálni strana (30,36% voličú), když další maďarské hlasy skrývala podstatná vétšina z hlasu druhé nejsilnéjší strany, KSČ (celkem 18,75% hlasú).“ Kárník, Zdenék: České zeme v ére první republiky (1918-1938). III. Praha : Libri, 2003, s. 136.

40. V tejto súvislosti pozri Holec, Roman: A Tríanon-diskurzus a szlovák szépirodalomban. In Limes, 2010, roč. 4, č. č. 23, s. 35 - 36.; ďalej Kovács, Éva: Felemás asszimiláció. A kassai zsidóság a két világháború között (1918 - 1938). Somorja - Dunaszerdahely : Fórum Kisebbségkutató Intézet - Lilium Aurum Könyvkiadó, 2004.

41. Holec, Roman: Romsics, Ignác: Trianonská mierová zmluva. Bratislava, Kalligram, 2006. 240. s. In Historický časopis, 2007, roč. 55, č. 2, s. 367 - 370.

42. Ablonczy, Balázs: Trianon-problémák. In Kommentár, 2007, roč. 2, č. 4, s. 57 - 67.; Ablonczy, Balázs: Trianon-legendák. In Romsics,Ignác (ed.): Mítoszok, legendák, tévhitek a 20. századi magyar történelemről. Budapest : Osiris, 2005, s. 132 - 161.; Zeidler, Miklós: A revíziós gondolat. Pozsony : Kalligram, 2009.; Romsics, Ignác: Trianonská mierová zmluva. Bratislava : Kalligram, 2006.; Popély, Gyula: Felvidék 1914 - 1920. Budapest : Magyar Napló, 2010.