Sándor Eleonóra (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2010 (Somorja, 2010)
Štúdie
76 Zuzana Mészárosová-Lamplová a týmto si spôsobili skazu. Mnohí, ktorí pôvodne chceli voliť SMK, v domnení, že sa strana aj bez ich hlasov dostane do parlamentu, volili radšej stranu Most-Híd. Nech dostane šancu aj ona. Ako výskumníčka si myslím, že sa mohol odohrať aj takýto scenár, ale nie v miere ovplyvňujúcej volebné výsledky týchto dvoch strán. Z teórie prieskumov verejnej mienky je známy aj jav, keď voličov mobilizuje skutočnosť, že ich strana „prehráva”, a to takým spôsobom, že volia aj tí, ktorí pôvodne nechceli. Len preto, aby ich strana dostala väčšiu podporu. Kľúčovým slovom je: VLASTNÁ strana! Čiže nikto nepôjde voliť len preto, aby podporoval inú stranu oproti vlastnej, hlavne keď táto protistrana je predstavená vo farbách, akými prezentovala SMK stranu Most- Híd. To by jednoducho protirečilo zdravému rozumu. A ak sa to predsa stane, tak to znamená, že danú stranu nepovažujú za protistranu, ale s ňou sympatizujú. Viem si predstaviť, že sa tak stalo aj v prípade strany Most-Híd, no to opäť posilňuje domnienku, že strana bola sympatická viacerým ľuďom,5 než by sa dalo vyvodiť z volebných preferencií. Čiže oni opäť len rozširovali rady skrytých voličov. Poznámky 1 „Neverím prieskumom, podľa mňa sú také, ako ženské nohavičky: raz také, inokedy onaké.” Vyhlásenie Dušana Čaploviča bývalého podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Új Szó, 8. novembra 2008, 61. roč. č. 259. s.l. 2 Podľa údajov z marca 2010, 27 percent Maďarov žijúcich na Slovensku sa zaujíma o politiku, 35 percent sa aj zaujíma, aj nezaujíma a 38 percent sa nezaujíma. Otázky súvisiace s Maďarmi žijúcimi na Slovensku zaujímajú oveľa viacerých: 61 percent sa o ne zaujíma, 25 percent niekedy áno, niekedy nie, 11 percent sa zaujíma menej, 3 percentá vôbec táto problematika nezaujíma. Na otázku, do akej miery sledujú volebnú kampaň, sme dostali nasledovné odpovede: 12,3 % priebežne, 14,2 % len kampaň jemu sympatickej strany, 39 % nesledovalo kampaň, ale nevedelo sa od nej oslobodiť, lebo „nás natoľko obklopuje, že nie je možné sa jej vyhnúť ”, 28 % sa nezaujímalo o kampaň, 5 % ignorovalo kampaň. 3 Napríklad: http://ujszo.com/napilap/kozelet/2010/06/14/villaminterju; http://ujszo.com/napilap/kozelet/2010/06/14/az-arviz-elmosta-a-magyarkartyat; http://ujszo.com/napilap/kozelet/ 2010/06/14/villaminterju-l; http://ujszo.com/napilap/kozelet/2010/06/14/velemenyek-a-valasztasokrol; http://ujszo.com/napilap/kozelet/2010/06/14/villaminterju-0 4 Új Szó,, r. 63, č. 28, 5. júna 2010. 5 Okrem sympatie jeden údaj o vnímaní dôveryhodnosti strán: v marci 2010 SMK považovalo za spoľahlivú 55 percent respondentov, stranu Most-Híd 46 percent. Literatúra Angelusz, Róbert 2000. A láthatóság görbe tükrei. Budapest: Új Mandátum Kiadó. Bourdieu, Pierre 1987. A közvélemény nem létezik. In Bourdieu, P.: A társadalmi egyenlőtlenségek újratermelődése. Budapest : Gondolat. Fischer, György 2001. Hihetünk-e a közvélemény kutatásoknak? Budapest: Bagolyvár Kiadó. Kunczik, Michael 1995. Základy masové komunikace. Praha: Karolinum. Lampl, Zsuzsanna 2007. A stabil magyar választópolgár portréja. In Lampl, Z: Magyarnak lenni. Somorja: Fórum Kisebbségkutató Intézet, 2007. Mészáros, Magdolna 2009. A szlovákiai magyarok politikai orientációja. Fórum Társadalomtudományi Szemle, 2009, č. 4, s. 33 - 49. Mészárosová-Lamplová, Zuzana 2006. Lazarsfeld dvoch svetadielov. Antropos, 2006, č. 1. s. 53 - 57. Noelle-Neumann, Elisabeth 1993. The Spiral of Silence: Public Opinion - Our Social Skin. Chicago: University of Chicago Press. Preklad Attila Lovász
