Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)

Recenzie

Recenzie 265

la, že sa tak stalo vďaka agitácii starostu (ktorý sa medzitým vzdal funkcie) a politickej strany, za ktorú starosta kandidoval. Akú úlohu teda hrajú etnické politické strany a občianske združenia v živote Rómov, do akej miery ovplyvňujú ich rozhodnutia? V súvislosti s etnickými rozdielmi využívania priestoru autorka poukazuje na to, že „pre rozdiely v spôsobe života aj cudzinec prichádzajúci do obce na prvý pohľad rozozná domy Rómov.“ Vynára sa otázka - a nielen v prípade Barce - či vyvolá nejakú odozvu u Nerómov, ak „dom Cigáňov" nevykazuje žiadne etnické známky? Je možné, že je to prvý krok smerom k prispôsobeniu sa, smerom k asimilácii? A čo si o tom myslia samotní Rómovia? Na záver ešte jeden príklad: Anabella Gecse zverejnila aj zoznam mien Slovákov z Čierneho Balogu, ktorí sa usadili v chotári obce. Práve v čase čítania knihy som sa zúčastnil jednej školskej akcie v Tornali, kde som objavil medzi žiakmi maďarskej školy meno jednej rodiny zo slovenskej kolónie! Takto sa priam núka otázka, či by nebolo zaujímavé popri osude maďarského a rómskeho obyvateľstva preskúmať aj to, čo sa stalo s „barčianskymi“ Slovákmi?

Záverom môžeme povedať, že prvá samostatná knižná publikácia Anabelly Gecse presne zodpovedá očakávaniam odborných kruhov. Podáva podrobný a precízny opis dynamicky sa meniacej obce, meniacich sa spoločenských a mocenských vzťahov, posunov hodnotového poriadku. Použité postupy (metódy výskumu, komparácie v priestore a čase, v rámci národopisu a príbuzných vied) úplne vyhovujú dnešnému - môžeme povedať, že modernému - pohľadu, zároveň však nadväzujú aj na národopisné výskumy spoločnosti s bohatou minulosťou. Publikácia určite zaujme nielen odborníkov, ale aj širokú verejnosť a poslucháčov univerzít.

Gábor Pusko

L. Juhász, Ilona: „Fába róva, főidbe ütve...“ A kopjafák/emlékoszlopok mint a szimbolikus térfoglalás eszközei a szlovákiai magyaroknál [„Vyrezané do dreva, zatlčené do zeme...“: Vyrezávané/pamätné stĺpy ako prostriedky symbolického zabratia priestranstva v kruhu Maďarov na Slovensku], Somorja - Dunaszerdahely: Fórum Kisebbségkutató Intézet, Etnológiai Központ - Lilium Aurum Könyvkiadó 2005. 287 s. /Interethnica, 8./

V čase, keď sme s mojím priateľom Józsefom Liszkom pripravovali vydanie série kresieb dvoch znamenitých maďarských ľudových zberateľov - učiteľov zo Slovenska o pamiatkach ľudového staviteľstva z medzivojnového obdobia v rámci edície vedeckohistorických publikácií Národopisného múzea v Budapešti Series Historica Ethnographiae (Thain János - Tichy Kálmán: Kisalföldi és gömöri népi építészet. Series Historica Ethnographiae 4, Budapest: Néprajzi Múzeum 1991) [Ľudové staviteľstvo v Podunajskej nížine a na Gemeri], sme vôbec nemysleli na to, že za pár rokov môže z tohto materiálu vzniknúť komplexná monografia.

Čoraz väčšiu úlohu v súčasnej národopisnej vede v Maďarsku predstavuje výskum súčasnosti, národopis mesta a výskum národných symbolov. Všetky tieto oblasti výskumu zhrnula v jedinej práci Ilona L. Juhász, ktorá prekvapila odbornú verejnosť impozantnou publikáciou („Fába róva, földbe ütve...“: A kopjafák/emlékoszlopok mint a szimbolikus térfoglalás eszközei a szlovákiai magyaroknál).

Autorka sa podujala na zmapovanie zvláštneho javu - vyrezávaného náhrobného stĺpa, ktorý sa v uplynulých desaťročiach objavil na celom území Karpatskej kotliny, a v povedomí verejnosti figuruje ako jednoznačný maďarský symbol. Vyrezávaný stĺp bol v minulosti predmetom kultu smrti u protestantov, čo dokazuje aj množstvo národopisných diel. O to zvláštnejší je kult ich stavania ako pamätných stĺpov medzi obyvateľmi maďarskej národnosti na južnom Slovensku, nakoľko sa na tomto území v minulosti vyskytoval zriedka, bol charakteristický skôr pre územie Sikulov. Výsledkom viacročnej výskumnej a dokumentačnej práce Etnologického centra v Komárne bol vznik Databázy