Fazekas József (szerk.): Fórum spoločenskovedná revue 2009 (Somorja, 2009)
Recenzie
Recenzie 263 Geese, Anabella: Az etnikai és társadalmi átrendeződés folyamata egy gömöri falu 20. századi életében [Proces spoločenských a etnických premien v jednej gemerskej obci v priebehu 20. storočia], Somorja - Dunaszerdahely: Fórum Kisebbségkutató Intézet, Etnológiai Központ - Lilium Aurum Könyvkiadó 2007. 191 s. /Interethnica, 10./ Už po prečítaní si prvých pár strán diela Anabelly Geese Az etnikai és társadalmi átrendeződés folyamata egy gömöri falu 20. századi életében sa v čitateľovi vynoria viaceré otázky hlavne o použitej metóde výskumu. Čítajúc ďalej - a samozrejme poznajúc doterajšiu prácu Anabelly Gecse, jej názory na národopis a príbuzné vedy - sa stane jednoznačným, že problematiku skúmala a svoje konzekvencie vyvodzovala cez optiku, ktorá je tak charakteristická pre mladšiu generáciu národpiscov (a kultúrnych antropológov). (V rámci tejto recenzie nemám možnosť, ani sa neusilujem o širšie rozvinutie otázky, ktorú som si v tejto súvislosti sformuloval: nadišiel čas na zmenu paradigmy v maďarskom národopise, alebo ide len o hľadanie nových tém, nových oblastí výskumu po zániku tradičných roľníckych spoločenstiev?) Tento interdisciplinárny prístup, ktorý správnym pomerom kombinuje metódy a výsledky kultúrnej, historickej a sociálnej antropológie, príležitostne aj metódy sociológie a sociolingvistiky, má vynikajúcich zástupcov popri Maďarsku najmä v Transylvánii, ale (pokiaľ sú moje znalosti o vývoji metodológie výskumu v našom regióne dostatočné) týmto smerom sa uberajú aj názory mladých slovesnkých a českých etnológov, a tento prístup je markantne prítomný aj v menšinovej maďarskej národopisnej vede na Slovensku. Dobre to ilustruje práve táto publikácia. Dielo Anabelly Gecse je inak vynikajúcim príkladom aj národopisu spoločenských vzťahov, ktorý je v Maďarsku na vysokej úrovni. Z toho, ako autorka na začiatku diela skúmanú obec predstavuje, ako podáva jej historický, národopisný, demografický popis, je jasné, že je v danej lokalite skutočne „doma“. Toto bolo možné len vďaka tomu, že predmetom výskumu je jej rodná obec, národpis spoločnosti tejto obce. V tejto súvislosti sa vynára otázka, či je možné získať takéto hlboké vedomosti použitím iba jednej výskumnej metódy, prípadne štúdiom dobových písomností, osobných poznámok alebo fotoalbumov. Asi ťažko. Ak aj výskumník použije všetky metódy výskumu, k dosiahnutiu dokonalej „neviditeľnosti" potrebuje byť súčasťou danej dediny, danej komunity od narodenia. „Cudzí“ výskumník nemôže stráviť toľko času v jednej obci, aby sa stal „miestnym“. Môže sa vracať do lokality po celé roky, môže tam stráviť týždne aj mesiace, vždy zostane len „tým cudzincom, ktorý sa k nám často vracia, ktorý chce byť ako my, ktorý potajomky či otvorene nás fotografuje, natáča, a kladie nám rôzne hlúpe otázky". Na to, aby tradičná komunita bez výhrad prijala cudzinca ako vlastného čiena, aj celý ľudský život je krátky. (Dobre to vystihuje anekdota, ktorú zachytil László Szabó: Na začiatku 50-tych rokov v Hajdúböszörményi sa na verejnej schôdzi sťažoval privelený tajomník strany, že ho miestni považujú za „odkundesa“. Na to jeden z prítomných roľníkov poznamenal, že on je zatiaľ „nikto, odkundesi budú až jeho deti".) Zdá sa teda, že účastnícke pozorovanie len za istých okolností - keď výskumník pozoruje svoju vlastnú komunitu - prináša také výsledky, ktoré predpokladá názov tejto metódy. Samozrejme nechcem spochybniť opodstatnenosť metódy, rád by som iba upozornil, že aj táto metóda má svoje úskalia, na čo jej horliví zástancovia niekedy zabúdajú. Každý jednotlivec - áno, aj bádateľ! - má iba jednu rodnú obec, resp. počas svojho života sa môže stať akceptovaným členom maximálne dvoch-troch lokálnych komunít. A keďže nemôže mať každá lokalita svojho „vlastného" výskumníka, etnológovia budú aj budúcnosti nútení používať kombináciu metód rôznych historických a spoločenskovedných disciplín. Práve tejto úlohy sa zhostila Annabella Gecse skutočne na dobrej úrovni. Niet pochýb o tom, že autorka pri predstavení skúmanej dediny, Barce, predostrela všetky dostupné historické údaje, ktoré sa navzájom potvrdzujú. Po druhom prečítaní knihy som dospel k názoru, že práve v tomto bode možno prácu aj kritizovať (síce aj to je
