Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

Rozhodujúcejším, „praktickejším” podnetom však bola už spomínaná Maďarská výstava poľnohospodárstva, priemyslu a ľudového odevu, ktorá sa konala v dňoch 14.-21. augusta 1927 v Komárne a na ktorej sa šamorínsky pedagóg a národopisný zberateľ Antal Khín podujal predstaviť rybárstvo na Žitnom ostrove. V dvoch miestnostiach vyriešil svoju úlohu pomocou pôvodných predmetov, modelov, kresieb a malieb (diela maliara Istvána Prohászku), takže keď približne o rok prevzal na šamorínskej radnici miestnosti určené pre múzeum (on sa stal prvým riaditeľom tejto inštitúcie), mal už k dispozícii zbierku, ktorú možno považovať za dobrý východiskový základ.

Múzeum počas svojho neprľliš dlhého trvania, na rozdiel od pôvodných plánov, ďalšiu ročenku alebo iné samostatné publikácie nevydalo, takže o jeho činnosti si môžeme vytvoriť obraz iba na základe správ v miestnych periodikách Csallóközi Hírlap, resp. Somorja és Vidéke. Celé obdobie trvania múzea charakterizoval nedostatok peňazí a miesta, zbierky boli zveľaďované obvykle len darmi. Ich rozhodujúcu časť tvorili archeologické, numizmatické a umeleckopriemyselné predmety, len v menšej miere bol zastúpený národopisný materiál (významnejšia mohla byť kolekcia predmetov, reprezentujúcich pôvodné ľudové zamestnania, najmä tradičné rybárstvo a ryžovanie zlata). Dušou múzea, človekom na všetko a vôbec jediným aktívnym pracovníkom bol Antal Khín, hoci do zberateľskej činnosti sa snažil zapojiť aj externých spolupracovníkov. O tom svedčí aj presnejšie nedatovateľný leták, návod na výskum, ktorý vydalo múzeum a ktorý vyzýva záujemcov na národopisný zber (viď: Kopócs 1987).

V nami sledovaných oblastiach ako posledné vzniklo Mestské múzeum v Nových Zámkoch v roku 1935, ktorý bol aj rokom 250. výročia oslobodenia mesta spod tureckej nadvlády. Udalosti predchádzajúce vzniku múzea však aj tu siahajú do dávnejšieho obdobia. Na viackrát spomínanej komárňanskej Maďarskej výstave poľnohospodárstva, priemyslu a ľudového odevu v roku 1927 prezentoval časť svojej zbierky ľudového umenia aj profesor gymnázia, akademický maliar a zberateľ ľudového umenia János Thain. Okrem toho usporiadal v meste každý rok na Veľkú noc nejakú - možno tušiť, že väčšinou výtvarnú - výstavu. O tej, ktorá sa uskutočnila v roku 1930, však bezpečne vieme, že bola výstavou ľudového umenia (zoznam fascinujúceho množstva predmetov, spísaný Jánosom Thainom, sa nám zachoval v jeho pozostalosti. Z neho sa dozvedáme, že na veľkonočnej výstave v Nových Zámkoch bolo okrem iného vystavených 44 valašiek, 26 rukovätí bičov, lOO džbánov, 53 tanierov, 72 kresieb stĺpov brán atď.).

János Thain sa so svojou zbierkou zúčastnil aj na národopisnej výstave, usporiadanej hnutím Sarló v Bratislave v roku 1931. Kurátorom tejto výstavy bol Jenő

János Thain: 1885-1953 (Archív Výskumného centra európskej etnológie v Komárne)

55