Levéltár és helytörténet. A Komáromi Levéltáros Szakmai Nap előadásai - Komárom-Esztergom Megyei Önkormányzat Levéltára Évkönyvei 14. (Esztergom, 2005)
Tartalomjegyzék/Obsah - Emese Számadó: Oheň, povodeň a neduhy v Komárne od 16. storočia do súčasnosti (Preklad: Beatrix Sinková)
Magistrát, v záujme zamedzenia vzniku a šírenia požiarov, vydal ďalší poriadok v roku 1718. Nariadenie obsahovalo predpisy, vzťahujúce sa na hasenie požiarov: „... každý dospelý obyvateľ musí byť prítomný pri požiari. Nech sa neopováž i prázdnou rukou sa priblížiť k ohňu ani muž ani žena, v prípade takéhoto zistenia, bez ohľadu na to o akú osobu sa jedná, bude odsúdený na palicovanie." Mesto si zakúpilo v roku 1824 hasičskú striekačku s konským pohonom, vyrobené komárňanským cechmajstrom Jozefom Heimom, ktoré bolo v prevádzke tridsať rokov. Toto zariadenie bolo prvou vysokovýkonnou striekačkou v meste Komárno. V Uhorsku presadil pokrokové myšlienk v oblasti ochrany a bezpečnosti proti požiarom Edmund Széchenyi, ktorý navštívil niekoľko západných krajín. Po návrate domov z Londýna v roku 1862, kde sa zúčastnil cvičení známeho dobrovoľného požiarneho zboru, napísal viac osvetových článkov v denníkoch o dôležitosti požiarnej bezpečnosti a inštitúcií, zriadených na tento účel; s veľkým nadšením sa zúčastňoval na organizovaní dobrovoľného hasičského zboru hlavného mesta, stal sa aj jeho prvým hlavným veliteľom. Mór Jókai vo svojom článku na jeseň v roku 1862 rovnako nabádal k tomu, aby boli zriadené hasičské zbory aj v najmenšej dedine našej krajiny. Mesto Komárno reagovalo medzi prvými mestami na uskutočnenie týchto ušľachtilých cieľov. Bol zriadený 4. augusta 1872, v rámci spolku telesnej výchovy, spolok hasičov pod názvom „Spolok hasičov a telesnej výchovy mesta Rév-Komárna". Spolok hasičov a telesnej výchovy, na začiatku svojej požehnanej a namáhavej činnosti mal 38 zakladajúcich členov a 146 podporujúcich členov, 3 kusy hasičských striekačiek na ručný pohon, 1 voz s vodnou nádržou, 28 kusov hasičských čakanov a 50 kusov požiarnych vedier. O šesť rokov neskôr bolo zriadené v rámci spolku hudobné teleso požiarnikov, ktoré vystupovalo na sviatky požiarnikov a na rôznych kultúrnych udalostiach mesta. 2 II. Povodeň Druhá ničivá sila bola povodeň. Komárno leží pri Dunaji v dĺžke 14 km. Mesto leží na rovnej ploche, je nižšie položené ako je hladina vody rieky Dunaj a Váh, a nieje priaznivá ani štruktúra pôdy. Z juhu prichádzajú vody z okolitých kopcov, no na hladinu vody Dunaja majú vplyv predovšetkým jeho prítoky, ktoré pramenia v Alpách. Nízka hladina vody býva v zime, prípadne neskoro na jeseň, vysoká hladina vody zase býva na jar alebo v lete. Na jar tzv. ľadové povodne vznikajú v dôsledku nahromadenia veľkých ľadových krýh na hladine vody a v lete, tzv. zelené povodne, vznikajú v dôsledku rýchleho topenia sa snehu v Alpách a v dôsledku veľkého množstva zrážok. Stav vody rieky môžeme považovať za vyrovnaný. 2 Bilkó István: Komárom város tűzvédelmének rövid története. Komárom, 1993. 1-36.
