Az Esterházy család cseszneki ága - Források és tanulmányok az Esterházy család cseszneki ágának történetéről I. - A Veszprém Megyei Levéltár kiadványai 28. (Veszprém, 2013)

Jakab Réka: Az Esterházy-család cseszneki uradalma. A birtokok megszerzése és örökítése (1636-1747)

Jakab Réka Réka Jakab DIE CSESZNEKER HERRSCHAFT DER FAMILIE ESTERHÁZY. ERWERB UND VERERBUNG DES BESITZES (1636-1747) Die Burg Csesznek und die dazugehörigen Liegenschaften gelangten durch Schenkung von Ferdin­and II. in die Hände von Dániel Esterházy, János Tóti Lengyel und seinem Bruder Boldizsár. Die am 28. April 1636 ausgestellte Schenkungsurkunde vergab den drei Eigentümern und ihren männlichen Nach­kommen das Erbrecht an dem Anwesen. Die Studie stellt erstmals im Detail den Inhalt des Schenkungs­briefs, seine rechtliche Natur sowie die Umstände der Beurkundung vor und klärt damit einhergehende prozedurale Widersprüche auf. Daraufhin wird der Prozess betrachtet, in dessen Verlauf Dániel Esterházy von seinen Miteigentümern nach und nach die gesamte Herrschaft über Csesznek erlangte. Dem nun alleinigen Besitzer der Güter wurde vom Herrscher neben dem erblichen Titel des Hauptmanns auch der Rang eines Barons verliehen, womit er zum Gründer des Cseszneker Familienzweigs wurde. Die Güter von Csesznek erbten seine Söhne, die ihr Eigentumsrecht 1655 in einer neuen Schenkungsurkunde be­kräftigen ließen und teilten daraufhin den Besitz. In der Präsentation wird - mit Kenntnis der Teilungen des Vermögens innerhalb von drei Gene­rationen nach Dániel Esterházy - der Verlauf der Vererbung der Cseszneker Güter aufgelistet. Es wird versucht, den im Verlauf der Jahre wachsenden und sich verändernden Immobilienbestand zu rekon­struieren. Die letzte bekannte Aufteilung des Vermögens erfolgte 1747, als der Gespan des Komitats Fejér Ferenc Esterházy ohne Nachkommen verstarb. Damit hörte das bis dahin als Herrschaftszentrum geltende Csesznek auf, der Wohnsitz eines Landesherrn zu sein. Seinen Platz nahm das in der zweiten Hälfte des 18. Jh. erbaute und mehr Annehmlichkeiten bietende Schloss in Réde ein, welches diese Funk­tion bis Mitte des 20. Jh. erfüllte. Jakab Réka ESTERHÁZYOVSKÉ PANSTVO CSESZNEK - NADOBÚDANIE A DEDENIE MAJETKOV (1636-1747) Donáciou Ferdinanda II. z 28. apríla 1636 sa hrad Csesznek a majetky patriace k nemű dostali do právoplatného vlastníctva Daniela Esterházyho, Jána Lengyela de Tót a jeho brata Baltazára ako aj ich potomkov po meci. Stúdia hovorí vo svojej prvej casti o vysledkoch obsahovej a právnej analyzy spomínaného majetko-právneho privilégia, rozoberá okolnosti uvedenia menovanych do vlastníctva predmetnych majetkov a objashuje súvisiace procesné protichodnosti, objavujúce sa v tomto vzt'ahu. V d'alsej casti sleduje vyvoj postupného nadobudnutia celého majetkového komplexu panstva Csesznek Danielom Esterházym od spomínanych spoluvlastníkov. Uz ako jediny vlastník získal k svojej hodnosti dedicného kapitána hradu Csesznek aj baronát, a stal sa zakladateíom cseszneckej línie rodu. Panstvo zdedili jeho synovia, ktorí svoje vlastníctvo dali potvrdit' u panovníka novou donáciou (1655), v zápátí medzi nimi prebehla del’ba majetkov. Proces d'alsích dedení sleduje príspevok cez tri generácie analyzou pramenov pochádzajúcich z majetkovych dielb, pricom sa pokúsi zrekonstruovat' aj casom sa kvantitatívne meniace majetkové casti panstva. Poslednou publikovanou je del'ba majetkov z roku 1747, ktorá nastala po smrti fejérskeho hlavného zupana Frantiska Esterházyho, zosnulého bez priamych potomkov. Po tomto case hrad Csesz­nek prestal plnit'funkciu centra a sídia panstva. Jeho miesto do polovice 20. storocia prevzal z mnohych pohl'adov útulnejsí kastiel' v obci Réde, postaveny v druhej polovici 18. storocia. 70

Next

/
Oldalképek
Tartalom