Az Esterházy család cseszneki ága - Források és tanulmányok az Esterházy család cseszneki ágának történetéről I. - A Veszprém Megyei Levéltár kiadványai 28. (Veszprém, 2013)
Juraj Pekarovič és Rastislav Petrovič: Az Esterházy család építészeti emlékei Szlovákia területén
Juraj Pekarovic- Rastislav Petrovic Juraj Pekarovič - Rastislav Petrovič STAVBY RODU ESTERHÁZY NA ÚZEMÍ SLOVENSKA Príspevok je venovaný stavebným aktivitám na esterházyovských panstvách na území Slovenska. Zavededie nás do ich prastarého sídla Galanty, kde sa s týmto rodom nerozlučiteľne spája nielen stavba renesančného a neogotického kaštieľa ale aj dnes už neexistujúcej kaplnky. Malý galantský kaštieľ patrí medzi tie zemepanské dvorské sídla, ktorých reprezentatívná obytná časť sa skrývala za osobitným obranným systémom. Tento kaštieľ so svojim obranným mechanizmom a renesančnou záhradou patril medzi hodnotné stavebné komplexy neskorej renesancie. Neogotický kaštieľ dostal svoju dnešnú známu tvár po prestavbe v roku 1861 uskutočnenej podľa plánov Antona Wébera. Jeho posledným stálym obyvateľom bol Jozef Esterházy, ktorý dal postaviť aj rodinnú kryptu na galantskom cintoríne. Jeho smrťou prešlo vlastníctvo neogotického kaštieľa na mladšiu, sárosdskú vetvu hlavnej, cseszneckej línie rodu. Nakoniec v roku 1920 predal kaštieľ československému štátu Ladislav Pavol Esterházy. Skvostom mesta bola vzácna kaplnka postavená v roku 1741 nitrianskym biskupom Imrichom Esterházym, zbúraná v roku 1963. V Bratislave vlastnil rod viac palácov a domov. Medzi inými v roku 1742 bol postavený palác Imricha Esterházyho v Panskej ulici a v štýle rokoko postavená budova na Hlavnom námestí v roku 1762. Kúpou sa do vlastníckva rodu dostal dom na Kapitulskej ulici a neskôr Aspremontov palác. Knieža Pavol Esterházy dal postaviť v roku 1708 Loretánsku kaplnku, ktorá je súčasťou františkánskeho kostola. Ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy dal v rokoch 1729-1732 pristaviť k Dómu svätého Martina barokovú kaplnu svätého J§na Almužníka. Stavebné aktivity trnavských Jezuitov podporoval Mikuláš Esterházy, preto sa rehoľa zaviazala k uloženiu pozostatkov zosnulých členov rodu cez štyri generácie v kostole svätého Jána. V roku 1641 tu pochovali Kristínu Nyári, palatínovu druhú manželku. O štyri roky neskôr, v roku 1645 prevoze z Viedne pochovali v krypte aj palatína Mikuláša Esterházyho. Po bitke pri Vozokanoch tu v roku 1652 uložili telesné pozostatky štyroch zosnulých Esterházyovcov. Kaštieľ v Bernolákove (Čeklísi) dal postaviť Jozef Esterházy v rokoch 1714-1722. V Želiezovciach dal v roku 1720 postaviť kaštieľ Karol Ján Esterházy. V Tomášikove bol v roku 1760 postavený kaštieľ s podporou Františka Esterházyho. Tu v roku 1763 otvoril svoje brány prvý uhorský štátny sirotinec. 138
