Ciubotă, Viorel - Nicolescu, Gheorge - Ţucă, Cornel (szerk.): Jurnal de operaţiuni al Comandamentului Trupelor din Transilvania (1918-1921) 2. (Satu Mare, 1998)
Lingvistică şi etnografie / Sprachwissenschaft und Volkskunde / Nyelvészet és néprajz - Contacte culturale în prezentarea muzeografică / Kulturkontakte in der musealen Präsentation / Kultúrák találkozásának múzeumi ábrázolása
552 Marcela Semanáková, Dominique Soulas de Rüssel lectuel, favorisa ľ ouverture de la culture slovaque à l’influence allemande. Jonas Zoborsky (1812-1886) exprima son admiration de la culture des masses allemandes et contrecarra ainsi la propagation du contraire, élément négatif souvent utilisé comme argument anti-allemand. Le tournant vers une démythification globale fut pris dans l’œuvre de Jozef Miloslav Húrban (1817-1888), abandon du mythe du «méchant Allemand» qui le conduisit jusqu ’à une germanophilie inconditionnelle. Son radical exemplecharnière invita littéralement à une révision complète de l’imagologie qui fut achevée - pour les Allemands impériaux - par Svetozar Húrban Vajansky (1847-1916) et — pour les Allemands des Carpates - par Térezia Vansova (1857-1944). La Première Guerre Mondiale et ses suites provoquèrent un retour brutal à des images alourdies entre l’Allemagne et la Slovaquie. Mais le souvenir du modus vivendi pacifique auquel on était jadis parvenu demeura, en particulier grâce à la littérature, et servit de perspective pour le rétablissement de relations démythifiées entre les deux ethnies. Obraz karpatských nemcov v literatúre horného uhorská od začiatku 19. Storočia po prvú svetovú vojnu Zhrnutie Slovenskí spisovatelia vnímali nemectvo a aj jeho kultúru na základe stáročných priamych kontaktov s karpatskými Nemcami obzvlášč intenzívne. Okrem osvojenia si nemeckej reči sa pre Slovákov otvorila i brána silného nemeckého literárneho vplyvu. Spoznanie iného etnika umocnilo uskutočnenie procesu odmýtizovania literárneho obrazu nemectva. V príspevku sa koncentrujeme na elementy, ktoré zohrali dôlečitú úlohu pri odmýtizovaní nemeckého imídču v imagologicky zaujímavom období rokov 1800-1914. Etnograf Ján Čaplovič (1780-1847) vytvoril svojím dielom novú, vecnú platformu pre literárne stvárnenie nemeckého etnika. Narušil doterajšiu tradíciu ich výrazne negatívneho literárneho obrazu, čo dosiahol pomocou zovšedôujúceho zobrazenia karpatských Nemcov. Ján Kollár (1793-1852) recipoval nemectvo v čisto intelektuálnej oblasti, čo posilnilo otváranie slovenskej kultúry smerom k nemeckému vplyvu. Jonáš Záhorský (1812-1876) podporoval toto smerovanie predovšetkým svojím obdivom vysokého stupóa vzdelania širokých más v Nemecku a i takto pôsobil proti rozširovaniu negatívneho nemeckého obrazu v literatúre. A č u Jozefa Miloslava Hurbana (1817-1888) dochádza k závačnému obratu v zmysle globálneho odmýtizovania „zlého Nemca“. U autora vyústil tento obrat ač do úplnej germanofilie. Hurbanov radikálny príklad priamo vyzýval ku komplexnejšej imagologickej zmene, čo sa plne prejavilo v tvorbe Svetozára
