Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
V. Asistenca československej štátnej bezpečnosti pri maďaarskej revolúcii r. 1956
84 László Bukovszky severočeskej obci Josefûv Dúl (penzión Jizera) a západočeskej Železnej Rude (Alma). Utečenci okrem ubytovania a stravy dostali, v súlade s dispozíciami, vreckové a podľa potreby i šatstvo.61 Predpokladáme, že prví maďarskí príslušníci rozviedky utiekli do Československa 3. novembra 1956. Po dohode československých a sovietskych rezidentúr vo Viedni sedem maďarských dôstojníkov - sčasti aj s ich rodinnými príslušníkmi - odviezli na rakúsko-československú štátnu hranicu, ktorú v súlade s dohodou prekročili na troch miestach: pri Znojme, Mikulove a Bratislave. Následne sa prihlásili na československých úradoch a boli prevezení do Prahy.62 Podľa hlásenia československej rozviedky sa takto dostal do Prahy József Kertész, Sándor Nagy, István Szabó, László Cseh, Mihály Veres a istý Varga, dôstojník ÁVH s rodinou. Ešte v ten istý deň prišli do Prahy, sčasti z veľvyslanectva vo Viedni, i ďalší, avšak bez rodinných príslušníkov. Československá rozviedka, predovšetkým Nezval a Macháček, mali za úlohu zabezpečiť útek rodiny Tibora Vadásza, Józsefa Kádára a Józsefa Márványkôviho z Maďarska.63 Stalo sa, že niekoho poslali do Prahy s falošným diplomatickým pasom z letiska Ferihegy, no ostatných dopravili autom na štátnu hranicu, kde ich odovzdali československým orgánom. Ich presný počet nepoznáme. O finančnej stránke ich krátkeho československého pobytu máme k dispozícii výkaz pripravený náčelníkom finančného odboru ministerstva vnútra v máji 1957 pre ministra Baráka. Podľa toho celkové náklady pobytu „hostí“ z Maďarska predstavovali 55 tisíc korún. Do tejto sumy boli zarátané iba náklady na stravu, vreckové a tzv. iné výdavky, neboli však započítané náklady na prevádzku budov (vykurovanie, spotreba elektrickej energie) a výdavky na motorové vozidlá používané maďarskými súdruhmi.64 Druhý ozbrojený útok sovietskej armády a vytvorenie Kádárovej vlády 4. novembra 1956 otvorili novú kapitolu i pre tzv. utečencov. Nová moc ich naliehavo potrebovala, a preto trvala na ich čo najskoršom návrate, aby sa mohli podieľať na obnove režimu. Avšak predtým, ako k tomu došlo, Sovieti rokovali so zástupcami československého ministerstva vnútra (pplk. Králka) a najvyššieho slovenského straníckeho vedenia, a tak sa ich repatriácia musela uskutočniť na celoštátnej úrovni. Ich návrat sa konal v podobnom poradí ako ich príchod. Prvá skupina straníckych kádrov a príslušníkov ÁVH - 17 osôb zo západného Maďarska - prekročila štátnu hranicu 4. novembra 1956 61 Výdavky na stravné predstavovali na osobu a deň 15,- Kčs, denné vreckové pre dospelých 8,- Kčs, kým pre detí 3-5 Kčs. Tzv. utečenci v prípade ak boli zamestnaní z MV im bolo poskytnutá odmena v hodnote 1000,- Kčs. 62 ABS Praha, f. I. Správa MV 80 353 - Maďarsko - operatívna korešpodencia; I. S MV, č.j. A-1/00991/21-56, Praha, 2.11.1956. 63 ABS Praha, f. I. Správa MV 80 353 - Maďarsko - operatívna korešpodencia; s.n.; 64 ABS Praha, f. Historický fond MV, H 669/1, Náčelník finančního odboru MV, k č. F-05554/01-1957, Praha, 1.6.1957. Podľa uvedenej správy v danom období v Karlových Varoch bolo na liečení 20 príslušníkov ÂVH.