Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
V. Asistenca československej štátnej bezpečnosti pri maďaarskej revolúcii r. 1956
80 László Bukovszky „Utečenci“ v Československu Počas revolučných udalostí prišli maďarskí občania do Československa vo viacerých etapách.38 Išlo o viacero sociálnych skupín, ktoré opustili krajinu a hľadali prechodné útočište z rôznych dôvodov. Najdôležitejším dôvodom odchodu týchto osôb bola obava pred zodpovednosťou a taktiež strach z hnevu širokých más. Odvolávajúc sa na to, prichádzali masovo na Slovensko nenávidení dôstojníci ÁVH, prosovietski komunistickí funkcionári strany a štátneho aparátu, väčšinou s rodinami. Po Sovietskom zväze najviac „ilegálnych utečencov“ si našlo útočište v Československu.39 V období medzi dvomi sovietskymi intervenciami Juhoslávia tiež poskytla azyl straníckym funkcionárom a dôstojníkom ÁVH bývajúcim väčšinou v južnom hraničnom pásme.40 Revolučné udalosti takpovediac vyčistili pohraničné župy susediace s Československom od stalinistickej elity. Prichádzali však i z vnútrozemia: tým, ktorí sa nepripojili k revolúcii, resp. sa otvorene postavili proti nej, fakticky hrozilo nebezpečie alebo prinajmenšom sa báli, že ich budú brať na zodpovednosť. Československé orgány sa voči osobám obidvoch kategórií zachovali v duchu internacionálnej pomoci. Tento krok československých orgánov nadviazal i na to, že v rokoch 1955 - 1956 došlo k pozitívnemu posunu v československomadärských vzťahoch, ktoré boli založené na otvorenej spolupráci územných orgánov dvoch bratských strán KSČ/KSS-MDP (Maďarská strana pracujúcich) na Slovensku.41 V podstate teda tieto kádre z pohraničných oblastí väčšinou prichádzali už ako známi súdruhovia. Čas, ako aj spôsob ich príchodu bol rôzny, do značnej miery závisel od priebehu revolučných udalostí v prihraničných župách. Prvé osoby prekročili československo-madärskú štátnu hranicu 26. októbra 1956 na hraničnom úseku Rajka-Rusovce a na druhý deň v Komárne, avšak príchod „ilegálnych utečencov“ v priebehu ďalších dní zintenzívnel aj východnejšie, z priestorov Balažských Ďarmôt, Miškovca, Šalgotarjánu a Nového Mesta pod Šiatorom. Príchod utekajúcich kádrov a ich rodinných príslušníkov zastihol československé úrady málo pripravené a príslušné opatrenia boli prijaté 38 V čase vypuknutia revolúcie, dňa 23.10.1956 na území Československa sa legálne zdržiavalo 5757 maďarských štátnych občanov. 39 POPÉLY, Árpád: A szlovák pártvezetés és az 1956-os magyar forradalom. In IVANIČKOVÄ, Edita - SIMON, Attila (zost.). Maďarská revolúcia roku 1956 a Slovensko. Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia. Šamorín - Bratislava : Inštitút Fórum pre výskum menšín - Historický inštitút Slovenskej akadémie vied, 2006, s. 61 .V dobových dokumentoch štátnej bezpečnosti sa vyskytujú pod týmto pojmom, totiž na územie Československa sa dostali bez cestovných dokladov. 40 KOVAČEVIČ, Katerina. A menekültkérdés Jugoszláviában. In RAINER, M. János - SOMLAI, Katalin (red.). Az 1956-os forradalom visszhangja a szovjet tömb országaiban. Évkönyv XIV. Budapest : 1956-os Intézet, 2006-2007, s. 135-136.; Podľa dobových výkazov štátnej bezpečnosti do 3. novembra 1956 na územie Juhoslávie prišlo celkom 178 osôb, ktorí mali zvláštny status. 41 SZESZTAY, Adám. A hivatalos szlovák -magyar kapcsolatok élénkülése 1956-1957-ben. Fórum Társadalomtudományi Szemle, 1999, č. 2, http://epa.oszk.hu/00000/00033/00002/szesztay.htm, 15. 7. 2016.
