Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
V. Asistenca československej štátnej bezpečnosti pri maďaarskej revolúcii r. 1956
78 László Bukovszky Kontakty dvoch politických polícií koncom roku 1956 a začiatkom roku 1957 spočívali takmer len na jednostranných aktivitách Čechoslovákov. Niektorí príslušníci československej rozviedky vo Viedni začiatkom novembra 1956 zvažovali i to, že od svojich maďarských kolegov, ktorí utiekli z Rakúska do Československa, prevezmú ich agentúrnu sieť. Revolučné udalosti obrátili maďarské ministerstvo vnútra a jeho politickú políciu hore nohami a utrpeli obrovské materiálne škody. Pri materiálnom zabezpečení reorganizovaného ministerstva zohralo dôležitú úlohu československé ministerstvo vnútra. Zoznam požiadaviek Ferenca Múnnicha ohľadne materiálneho zabezpečenia potrieb orgánov vnútra a štátnej bezpečnosti sa dostal k Barákovi sčasti aj prostredníctvom Nezvala. Vyššie zmienené formy spolupráce v dvojstranných vzťahoch rozviedky sa týkali väčšinou len československej strany. Informácie získané od československej rozviedky jej maďarský partner, ktorý mal v Ríme lepšie pozície, vyvažoval predovšetkým tzv. vatikánskou líniou. Nezval bol počas svojho pobytu v Budapešti v kontakte i so sovietskym veľvyslanectvom a poradcom Aleksejom Dmitrijevičom Besčastnovom. Hoci 29. októbra 1956 väčšina sovietskych poradcov opustila Maďarsko, niektorí zostali.30 Podľa zdrojov, ktoré máme k dispozícii, s Besčastnovom, hlavným poradcom KGB v Maďarsku, mohol byť v kontakte od januára 1957. Besčastnova, ktorého vo svojich hláseniach spomína len ako „súdruha Alexeja“, informoval o všetkých podstatných otázkach, resp. s ním konzultoval. Nie je vylúčené, že Besčastnova, ktorý roku 1955 bol ešte jedným z poradcov na pražskom ministerstve vnútra, poznal aj osobne z predchádzajúceho obdobia.31 Československá rozviedka obzvlášť pozorne sledovala politickú dráhu Imreho Nagya a ďalší vývoj jeho osudu po revolúcii. V druhej polovici marca 1957 sa Kádár dohodol v Moskve s najvyšším sovietskym vedením, že Nagy a ľudia okolo neho budú postavení pred súd. Následne, 14. apríla, bývalého predsedu vlády zatkli a odtransportovali z jeho núteného pobytu v Rumunsku do Budapešti. O tejto udalosti a o pripravovanom súdnom procese Nezval informoval pražskú centrálu vo svojom hlásení prvýkrát 4. mája 195732 a v priebehu toho istého mesiaca ešte trikrát podal hlásenie o ďalšom vývoji. Informácie o Nagyovi a jeho najbližších spolupracovníkoch získané 30 BARÁTH, Magdolna. Sovietski poradcovia v orgánoch maďarskej štátnej bezpečnosti. In GRÚŇOVÁ, Alexandra (ed.). Aktivity NKVD/KGB a ich spolupráca s tajnými službami v strednej a východnej Európe 1945-1989. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2008, s. 93.; BARÁTH, Magdolna. Szovjet tanácsadók a magyar állambiztonsági szerveknél. In GYARMATI, György - PALASIK, Mária. A Nagy Testvér szatócsboltja. Tanulmányok a magyar titkosszolgálatok 1945 utáni történetéből. Budapest : Állambiztonsági Szolgálatok Levéltára - L’Harmattan Kiadó, 2012, s. 62-63. 31 RENDEK, Peter. K problematike vedecko-technickej špionáže sovietskeho bloku. Pamäť národa, 2006, č. 1. s. 36-56. Besčastnov pôvodne prišiel do Prahy v roku 1951, a vystriedal Vladimíra Bojarského a stal sa hlavným poradcom na MV. Zastával dôležitú rolu v procese Slánský a spot 32 ABS Praha, f. I. Správa MV, 80353- Maďarsko, operatívna korešpodence; s.n. Výpis ze správy z Bp, 4. 5. 1957
