Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
III. Réka Kis: 1956: symboly, akcenty, interpretácie
III. 1956: symboly, akcenty, interpretácie 39 v roku 1945 včítane tých, ktorí pôvodne sympatizovali s radikálnym spoločensko-politickým obratom, resp. prechodne sa aj podieľali na moci. Všeobecné boli pocity existenčnej neistoty, bezmocnosti a po odvolaní Imreho Nagya v roku 1955 pocit strachu z návratu Mátyása Rákosiho. Maďarská stalinistická diktatúra v réžii M. Rákosiho ublížila v podstate každej sociálnej skupine, spoločnosť ako celok sa cítila byť ohrozená. Diktatúra útočila na základné individuálne a kolektívne práva slobody, medzi nimi na tri tradične významné piliere hodnotového systému maďarskej spoločnosti: na súkromné vlastníctvo, na slobodu náboženstva a na národné tradície, pocity patriotizmu.7 Pri tomto bode sa dostávame k tretiemu špecifiku, ktoré sa často spomína ako jeden z predpokladov revolúcie. Predovšetkým to, že popri porušovaní všeobecných ľudských práv a slobôd, popri masovom terore proti obyvateľstvu a mimoriadne ťažkých životných podmienkach, ktoré boli typické vo všetkých režimoch sovietskeho typu, maďarská komunistická strana bola tá, ktorá za účelom čo najrýchlejšej sovietizácie krajiny nasadila, resp. vytýčila v celom sovietskom bloku najireálnejšie tempo a ciele, a ktorá najmenej brala ohľad na spoločenskú citlivosť, na národné cítenie a národné špecifiká. V dôsledku toho maďarská spoločnosť (v krajine, ktorá v roku 1945 vyšla z vojny ako porazená) pociťovala najviac, že etablujúca sa komunistická diktatúra jej vážne ublížila i v naj elementárnejších národných citoch a v jej národnom hodnotovom systéme. Povedané slovami Jánosa M. Rainera, komunistický projekt trpel národným deficitom najviac v Maďarsku.8 A tak nový svet prichádzajúci po vojne bol v Maďarsku vnímaný ako doba národného poníženia a tento pocit bol len umocnený sovietskym režimom a závislosťou od Sovietskeho zväzu - bol to spoločný osud všetkých národov sovietskeho bloku. Revolta proti poníženiu nebola síce výlučným znakom maďarskej revolúcie roku 1956, bola však nesporne jedným z jej charakteristických znakov. O dôležitosti národného prvku najlepšie svedčí skutočnosť, že jedným z poučení revolúcie ’56 pre komunistov bola nemožnosť dlhodobej konsolidácie spoločnosti bez opierania sa, aspoň deklaratívne, o národné hodnoty. János Kádár, dosadený po porážke revolúcie, na jednom straníckom fóre v úzkom kruhu hovoril o tom už v novembri roku 1956 takto: „Po ’56. som sa naučil mať v úcte popri červenej farbe aj červeno-bielo-zelenú.“ (Treba poznamenať, že medzi požiadavkami revolúcie na poprednom mieste figurovala náprava národných krívd, čo sa jednoznačne prejavovalo i v rovine symbolov. Stačí si pripomenúť deravú vlajku, z ktorej vystrihli oficiálny štátny znak vytvorený podľa sovietskeho vzoru, alebo rýchle rozšírenie tradičného, tzv. kossuthovského znaku.) 7 KAHLER, Frigyes - KISS M., Sándor. Kinek a forradalma? Budapest : Püski -Kortárs Kiadó, 1997. 8 K rôznym interpretáciám viď KAHLER, F. - KISS M., S. Kinek..., FÖLDES, György. 1956 és a magyar fölkelés. Múltunk 2006, č. 4. s. 24., RAINER M., J. Az 1956-os... s. 24.
