Simon Attila et al.: Revolúcia v susedstve. Maďaraská revolúcia v roku 1956 a Slovensko (Somorja-Pozsony, 2017)
II. Slavomír Michálek: Limity bipolárneho sveta v polovici 50. rokov 20. storočia
II. Limity bipolárneho sveta v polovici 50. rokov 20. storočia 33 dohodnúť spolu s novou administratívou Johna F. Kennedyho berlínsky bod na základe moskovských podmienok. V júni 1961 pozval nového šéfa Bieleho domu na summit vo Viedni a predložil mu ultimatívne podmienky žiadajúce mierovú dohodu o Nemecku, o konci okupačného režimu a o transformácii západného Berlína na slobodné mesto. Po návrate do Moskvy určil konečný termín, dátum pre svoje ultimátum a aby podporil svoje rozhodnutie odstrániť spojenecké jednotky v Berlíne, oznámil zvýšenie vojenského rozpočtu o jednu tretinu. Kennedy odpovedal 25. júla 1961. Potvrdil americký záväzok brániť západný Berlín ozbrojenou silou ak to bude nevyhnutné a požiadal Kongres USA o navýšenie obranného rozpočtu o 3 miliardy USD.17 Na konci leta 1961, vyplneného napätím z ďalšieho vývoja, vyhlásil Kremeľ opätovné spustenie nukleárnych testov, pôvodne prerušených dohodou medzi USA, Velkou Britániou a ZSSR od jesene 1958. Sériu sovietskych nukleárnych testov zavŕšila detonácia 58-megatonového vynálezu, ktorý bol 3500 krát silnejší ako bomba zhodená na Hirošimu. Odpoveď Ameriky bola jasná, začala nové nukleárne testy, aby sa vyvarovala zaostávaniu v zbrojných pretekoch. Hrozba nukleárnej katastrofy pre rozpory okolo západného Berlína sa však nakoniec rozplynula. Moskva spolu so svojím východonemeckým klientom vymyslela spôsob, ako utesniť dieru berlínskeho problému. Autorom tohto „spôsobu“ bol maršal Ivan Jakubovskij, veliteľ sovietskych vôjsk v NDR. Walter Ulbricht, ktorý pôvodne navrhoval postaviť plot z ostnatého drôtu (čo Chruščov odmietol) bol z maršalovho návrhu nadšený. Ráno 13. augusta 1961 obsadila východonemecká polícia hranicu oddeľujúcu dva sektory mesta a začala stavať nepriechodnú bariéru, ktorá okrem kontrolných bodov zablokovala voľný prístup medzi západným a východným Berlínom. Západ na tento jednostranný krok reagoval len diplomatickými protestmi a nepatrným zvýšením spojeneckých posádok vo svojom sektore. Žiadny pokus o odstránenie tohto mestského „čínskeho“ múru sa nekonal. Improvizácia, mienená ako nátlakové a dočasné riešenie pre rozdelené mesto, sa stala ohyzdným symbolom bipolárneho sveta. Nebol to okatý úspech Chruščova a jeho tvrdej konfrontačnej zahraničnej politiky. Alebo možno napokon tento mat okolo Berlína tým úspechom bol, pretože vyústil do ďalšieho zvýšenia medzinárodného napätia. Studená vojna pokračovala ďalšie desaťročia. Realita bipolárneho sveta diktovala vývoj pred i za železnou oponou. 50. roky v tejto súvislosti tento fakt plne potvrdzovali. 17 ŠTEFANSKÝ, M. - MICHÄLEK. S. Míľnikys. 213.
